ALGOL 68
Z Wikipédie
ALGOL 68 je imperatívny programovací jazyk predstavujúci rozsiahle a dôsledné rozvinutie predhádzajúcej verzie jazika ALGOL 60. Vznikol v roku 1973 a bol navrhnutý podľa fundamentálneho princípu tzv. „ortogonálneho návrhu“ (ang. Orthogonal Design). Ide o príncíp minimálneho, univerzálneho, ľubovoľne kombinovateľného stavebnicového systému.
Základných stavebnicovými prvkami tohto jazyka, sú dátové typy boolean, character, integer, a real a tiež syntaxe jazyka. Z týhcto stavebnicových prvkov sa pomocou tzv „mode-makerov“ dajú zostrojiť ľubovoľne zložité oblasti dát. Takýto skladací systém sa dá považovať predchodcu objektového modelu. Mode-makermi na skladanie boli:
- [ ] na zostrojenie jednorozmerného poľa
- struct na vytváranie záznamov
- union na zjednotenie viacerých štruktúr
- ref na konštruovanie adresy smerníka
- proc na vytvorenie funkcie a procedúry
Stavebnicový sytém doplňovali elementárne akcie. Tymito akciami boli
- sčítanie, odčítanie, násobenie, delenie
- =, <, <=, >
- zaokrúhľovanie čísel, absolútna hodnota, logaritmický súčet atď.
- typové konverzie
- smerníkové operácie
- vytváranie premenných (deklarácia spojená s pridelením pamäťového miesta, bloku - zaásobníkovo usporiadaný loc alebo heap)
- priradenie, volanie procedúry, skok
Pomocou týchto elementárnych akciý sa dali zostrojiť ľubovoľné ďalšie akcie. Skladať tieto elementárne operácie bolo možné nasledovne:
- postupnosť - operácie oddelené bodkočiarkou
- súbežný výpočet - operácie oddelené čiarkou
- podmienky if a case
- cyklus while a cykly s počítadlom
- exit opustenie vykonávanej operácie s návratovou hodnotou
Najväčším problémom jazyka bol jeho preklad. Jeho rozvinuté vyjadrovacie schopnosti (výsledkom funckie je opäť funkcia), spôsobovali problém pri zostrojovaní prekladača - kompilátora. Programy na väčšine systémov boli interpretované pomocou interpretra čo malo za následok ich pomalší chod.
[úprava] Zdroje
- Lexikón Informatiky, Bratislava, SPN, 1991,ISBN 80-08-00755-9