Ferdinand I. (Bulharsko)

Z Wikipédie

Ferdinand I.

Ferdinand I. (* 26. február 1861 – † 10. september 1948), narodený ako Knieža Ferdinand Maximilian Karl Leopold Maria Sasko-cobursko-gothajský, bol 1887-1908 knieža a 1908-1918 cár Bulharska, ako aj spisovateľ, botanik a filatelista.

Jeho politická kariéra sa začala v roku 1887, keď v tom roku prišiel do Vidinu s veľkou ambíciou – postaviť silný štát na pevných základoch. Bol následníkom princa Alexandra I., ktorého vystriedal na tróne práve vo chvíli keď sa zdalo, že bulharský štát čaká veľký rozvoj. Počas jeho vlády krajina urobila značný pokrok v mnoho sférach – politickej, ekonomickej, kultúrnej, ako aj obrannej.

Koncom 19. storočia a začiatkom 20. dosiahlo Bulharsko pod jeho vedením najväčší, dokonca najrýchlejší rozvoj spomedzi ostatných krajín susediacich s týmto štátom. Veľkú zásluhu na tom mala rýchla modernizácia krajiny, ktorej bol cár Ferdinand zástancom.

Vždy tvrdil, že Bulharsko je pre neho malou krajinou na to, aby mohol v nej uskutočniť svoje plány a stále veril, že bude vládnuť väčšej krajine, ako bolo v tom čase napríklad Rusko, Nemecko alebo Anglicko alebo Osmanská ríša.

Keď prišiel do Bulharska, bol úplne neznámym človekom. Jediný neúspech počas jeho bolo 31 ročnej vlády bol ten, že sa mu nepodarilo presvedčiť parlament, aby sa zúčastnil druhej balkánskej vojny v roku 1913 (toto bol jeden z dôvodov porážky Bulharska vo vojne) a vstúpiť do spoločenstva s Nemeckom a Rakúsko-Uhorskom počas prvej svetovej vojny.

Cár Ferdinand sa vždy snažil viesť krajinu po čo najlepšej ceste. Hlavným cieľom jeho vlády bolo chrániť bulharské národné záujmy. V pamätnom roku 1913, po krutej porážke Turkov pri Adrianopole, ktorá zdvihla Bulharom sebadôveru, cár Ferdinand obsadil niektoré nové oblasti v Európe.

Cár Ferdinand skončil svoju vládu v roku 1918 po podpise abdikácie so slovami: „Prišiel som sem, aby som tu zostal (až do smrti).“ To sa mu však nepodarilo, čo ho znepokojovalo až do jeho smrti v roku 1948.