Vrchol večného svetla
Z Wikipédie
Vrchol večného svetla (po anglicky peak of eternal light, skrátene PEL) je označenie pre bod na povrchu telesa slnečnej sústavy (všeobecne ale aj mimo ňu), ktorý je vďaka svojej polohe a rotácii telesa neustále vystavený slnečnému svitu. Ich existenciu teoreticky navrhol francúzsky astronóm Camille Flammarion už v roku 1879, prví kandidáti na také objekty boli nájdené ale až v roku 2004 na snímkoch sondy Clementine. Principiálne ide o vyvýšené miesta v blízkosti pólov ako sú pohoria alebo okraje impaktných kráterov.
