Bitka o Britániu (druhá svetová vojna)
Z Wikipédie
|
|||||||||||||||||
|
|||||||||||||||||
|
|||||||||||||||||
|
|||||||||||||||||
Bitka o Britániu bola letecká bitka v druhej svetovej vojne v lete 1940.
Bola to prvá veľká čisto letecká bitka v dejinách (žiadne pozemné vojská sa nezapojili). Cieľom tejto bitky bolo zničiť alebo ťažko zdecimovať RAF a získať úplnú vzdušnú nadvládu nad kanálom La Manche, čo bolo pre nemecké velenie nutná podmienka na uskutočnenie invázie do Anglicka (plánovaná operácia Seelöwe).
Britskí historici datujú bitku od 10. júla do 31. októbra 1940, čo bolo obdobie najťažších denných náletov Luftwaffe. Nemecké zdroje datujú operácie od polovice augusta 1940 do mája 1941, kedy došlo k stiahnutiu jednotiek bombardérov kvôli chystanému napadnutiu Sovietskeho zväzu.
Pôvodný plán kampane Luftwaffe počítal s tým, že v priebehu štyroch dní bude stíhacie letectvo RAF v južnom Anglicku zničené. Po tom malo bombardovacie letectvo s podporou stíhačiek s dlhým doletom počas 4 týždňov zničiť letecké sily RAF a letecký priemysel v zvyšnej časti Anglicka.
V prvej fázi, kedy sa Luftwaffe sústredila na bombardovanie okrajových letísk a boje nad pobrežím a kanálom, sa bitka vyvíjala v prospech Nemecka, avšak potom čo sa Hitler po britskom nálete na Berlín nechal vyprovokovať k strategickému bombardovaniu Londýna sa štastie priklonilo na stranu Britov. Tento krok ďalej zvýšil straty Luftwaffe, ktorá potom muslela dlhodobo operovať v podmienkach pre ňu nevýhodných.
Nevýhody nemeckého letectva pri útokoch na Londýn:
- Nemecko spravidla nedokázalo svojim bombardérom zaistiť dostatočnú ochranu stíhačkami po celej trase, čo zvýšilo ich straty
- nemeckí stíhači mali nad Londýnom málo paliva: museli rátať aj s cestou naspäť a nad cieľom mohli poskytovať ochranu bombardovacím zväzom len krátky čas.
- Briti mali viac času na reakciu a zoskupenie stíhacích skupin a to aj vďaka technickej novinke - ako tak použiteľnému radaru.
- boje sa odohrávali relatívne ďaleko od nemeckých základní nad nepriateľským územím, čo znamenalo, že straty nemeckých pilotov boli definitívne. Väčšinou sa poškodené lietadlá nedostali dostatočne blízko k vlastným jednotkám a posádky boli zajaté Britmi. Naopak piloti RAF zostrelení nad domácim územím v prípade, že neutrpeli zranenie sa mohli už zanedlho vrátiť späť k bojovej jednotke.
Na britskej strane bojovalo v bitke o Britániu [1] 2353 britských a 574 pilotov zo zahraničia (ktorí odlietali aspoň 1 operačný let v rámci RAF alebo Fleet Air Arm). Bitky sa tak zúčastnilo aj 139 Poliakov, 98 pilotov z Nového Zélandu, 86 Kanaďanov, 84 pilotov z Česko-Slovenska, 29 Belgičanov, 21 Austrálčanov, 20 z Južnej Afriky, 13 Francúzov, 10 Írov, 7 Američanov, Jamajčan, Žid z Palestíny a pilot z Južnej Rodézie. 544 pilotov RAF bolo počas bitky zabitých.
Koncom októbra 1940 Hitler pochopil, že k zničeniu RAF nedôjde, a začal obmedzovať akcie. Počas roku 1941 bola väčšina kapacít Luftwaffe prevelená na iné bojiská v Stredomorí a na východej fronte.
[úprava] Česko-Slovensko
Bitky o Britániu sa zúčastnilo aj množstvo pilotov z Česko-Slovenska (v drtivej väčšine Čechov). Zúčstnili sa jej najmä v rámci prvých dvoch čs. stíhacích perutí (310. a 312., 311. čs. peruť bola bombardovacia), ale aj rámci ďalších. Jozef František bojujúci v rámci 303. poľskej perute sa stal 17 zostrelmi najúspešnejším spojeneckým pilotom počas bitky o Britániu (zahynul ešte pred jej skončením). Zo slovenských pilotov to boli napríklad Ján Ambruš.
[úprava] Súvisiace články
- Operácia Seelöwe
[úprava] Externé odkazy
 |
Tento článok súvisiaci s vojnou je príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. |
