Budapešť
Z Wikipédie
Budapešť (maď. Budapest) je hlavné mesto Maďarska, hospodárske, dopravné a kultúrne centrum krajiny. Je takisto správnym centrom Pešťskej župy (Pest megye). Veľkomesto vzniknuté roku 1873 zlúčením troch dovtedy samostatných častí (Budína, Starého Budína a Pešti), sa rozkladá po obidvoch brehoch rieky Dunaj (N47°30' E19°03') a na ploche 525 km² má 1,695 milióna obyvateľov (2005).
Obsah |
[úprava] Prírodné podmienky
Dunaj, ktorý preteká mestom od severu k juhu v dĺžke 28 km, vytvára niekoľko ostrovov; najvýznamnejšie z nich sú Margitin (Margit sziget) a Csepelský (Csepel sziget). Priemerný prietok dosahuje 2 330 m3/s. Rieka delí mesto na dve časti výrazne odlišného krajinného rázu. Zatiaľčo ľavobrežná časť (Pešť) sa rozkladá na rovine, pravý breh je značne kopcovitý - Budínske vrchy (Budai hegység) dosahujú na území mesta výšku 527 m (János hegy); najnižším miestom je hladina Dunaja (98 m). Centrum mesta leží v nadmorskej výške 105 m. V Budínských vrchoch sa nachádza niekoľko turisticky prístupných jaskýň (Pálvölgy barlang, Mátyás barlang). Hlavným prírodným bohatstvom mesta sú termálne pramene, vďaka ktorým je Budapešť najväčším kúpeľným mestom sveta. Podnebie je stredoeurópske, mierne kontinentálne. Priemerná januárová teplota je -2°C, v júli zase 22°C; ročný úhrn zrážok sa pohybuje okolo 620 mm.
[úprava] Dejiny mesta
[úprava] Doba rímska
Už v 1. stor. pred Kr. pri prameňoch na úpätí Gellértovho vrchu sídlili Kelti. Okolo roku 89 po Kr. založili Rimania severne od dnešného centra osadu Aquincum. Na ochranu tunajšieho prechodu cez Dunaj bolo aj na opačnom (peštianskom) brehu zriadené opevnené Contra Aquincum (blízko dnešného Námestia 15. marca). V Aquincu bola umiestnená vojenská posádka a roku 106 sa stalo hlavným mestom provincie Pannonia Inferior. Vo svojej dobe išlo o dosť veľké sídlo; počet obyvateľov je odhadovaný na 20 000. Úpadok Rímskej ríše a obdobie sťahovania národov znamenali tiež vyľudnenie Aquinca. V Panónii sa vystriedali Huni, Ostrogóti, Longobardi, Avari, Slovania (v 9. stor. súčasť Nitrianskeho kniežatstva a Veľkej Moravy) a nakoniec začiatkom 10. stor. sa tu usadili Maďari.
[úprava] Stredoveké mesto
Keď sa začiatkom 10. storočia v Panónii usadili Maďari, stal sa jedným z ich oporných bodov Budín (neskôr Starý Budín, po maďarsky Óbuda, po nemecky Alt-Ofen) na pravom brehu Dunaja v tesnom južnom susedstve niekdajšieho Aquinca. Pôvod názvov sa vykladá rôzne - buď z mena Arpádovho mladšieho brata Búdu alebo zo slovanského výrazu, znamenajúceho príbytok, stavanie. V neskorších dobách bol Budín jedným zo sídiel uhorských panovníkov (vedľa Ostrihomu (Esztergom) a Stoličného Belehradu (Székesfehérvár). Za pohanskej vzbury roku 1046 bol na kopci pri Budíne umučený čanádsky biskup Gerhard (po maďarsky Gellért); jeho menom je vrch nazývaný dodnes.
Na ľavom brehu sa Pešť po prvýkrát spomína v roku 1148; samotné osídlenie však je určite už slovanského pôvodu, ako o tom svedčí meno („pec, peč“) - pre vápenné pece. Ešte v stredoveku sa týmto názvom označoval aj Budín, z čoho pochádza jeho nemecký názov Ofen (= pec).
Sľubný vývoj však roku 1242 narušil mongolský vpád, ktorý spustošil celú stredovýchodnú Európu. Uhorský kráľ Belo IV. (Vojto IV.) potom prikázal stavať po celej krajine pevné kamenné hrady. Jedna z takýchto silných pevností vyrástla na vysokom kopci južne od (Starého) Budína, dnešnom Hradnom vrchu (Vár hegy). Od roku 1261 tu až do 16. storočie sídlili uhorskí králi. Okolo nového hradu sa čoskoro rozrástlo mesto, ktoré prevzalo názov staršieho sídla v severnom susedstve - Budín (po maďarsky Buda, po nemecky Ofen).
[úprava] Obdobie rozkvetu
Budín aj Pešť rozkvitali najmä za vlády Žigmunda Luxemburského (zriadenie univerzity 1395) a Mateja Korvína (prvá kníhtlačiareň 1473). Prevažne na budínskom hrade sídlili aj v rokoch 1490 až 1526 českí králi Vladislav a Ľudovít. Za vlády Jagelovcov malo budapeštianske trojmestie okolo 25-30 000 obyvateľov a patrilo spolu s Prahou, Viedňou a Krakovom k najväčším sídlam strednej Európy. Mesto bolo dôležitým strediskom obchodu s dobytkom a vínom. Všetko zmenila turecká expanzia.
[úprava] Turecká okupácia
Po víťazstve v bitke pri Moháči (Mohács) v roku 1526 Turci čoskoro ovládli veľkú časť Uhorska. Budín sa od roku 1541 na jeden a pol storočia z metropoly uhorského štátu stal provinčným mestom - sídlom budínskeho pašalíka. Hlavným mestom sa namiesto neho stala Bratislava. Veľa kresťanských kostolov bolo zmenených na mešity či zbúraných, veľký počet nemeckých a maďarských mešťanov odišiel. Namiesto nich sa v Budíne a okolí hojne usadzovali Srbi, Arménci a Gréci. Najviac Srbov žilo v štvrti Taban, južne od hradu. Dodnes srbskú minulosť v Budapešti, Szentendre a inde v okolí pripomína mnoho pravoslávnych kostolov alebo miestne názvy začínajúce na Rác (Rác je staré maďarské označenie Srbov). Aj po Turkoch stále možno nájsť stopy - moslimským pútnym miestom je dodnes mauzóleum derviša Güla Baba (Gül Baba Türbe) zo 40. rokov 16. storočia v štvrti Rózsadomb severne od hradu. Mnohé dodnes fungujúce kúpele pochádzajú ešte z časov tureckého panstva.
[úprava] Pod habsburskou vládou
Až roku 1686 bol Budín po ťažkom šesťtýždenom obliehaní dobytý habsburským vojskom a väčšina Uhorska tak vyslobodená z tureckej nadvlády. Mesto sa z vojen čoskoro spamätalo a opäť začalo rásť.
Ku koncu 18. storočia mali tri mestá dohromady vyše 40 000 obyvateľov, ale stále nezískali väčší medzinárodný význam. Až roku 1703 sa Budín aj Pešť stali slobodnými kráľovskými mestami. Roku 1777 sem bola premiestnená Trnavská univerzita a roku 1783/4 z Bratislavy centrálne uhorské úrady Uhorská miestodržiteľská rada a Uhorská komora. V prvej polovici sa mesto stalo sídlom silnejúceho maďarského národného obrodenia (vznik Maďarskej akadémie vied, Maďarského národného múzea), ale súčasne sa tu aktivizovalo aj národné hnutie Slovákov (založený Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej) a Srbov (založená Matica srbská). V roku 1848 sa Pešť a Budín stali hlavným mestom Uhorska namiesto Bratislavy. V 60-tych rokoch sa Budapešť stala aj centrom vydávania periodickej tlače v Uhorsku. Vychádzali tu aj významné slovenské noviny ako Pešťbudínske vedomosti (1861 - 1870), Bobulove Slovenské noviny (1868 - 1875) , vládne Slovenské noviny (1886 - 1918), Hodžov Slovenský týždenník (1900 - 1915) a rôzne slovenské časopisy.
Na modernizácii Pešti a Budína mal veľkú zásluhu gróf Štefan Sečéni (Széchenyi István) - napríklad inicioval postavenie prvého (reťazového) mosta cez Dunaj, ktorý dnes nesie jeho meno. Za maďarskej revolúcie v rokoch 1848/1849 boli tri mestá nakrátko zjednotené, ale po potlačení povstania bolo toto nariadenie odvolané, ba čo viac, na Gellértovom vrchu vyrástla mohutná citadela, ktorej delá mali zastrašiť spurných Maďarov. O to väčšie bolo nadšenie, s akým bola čoskoro po rakúsko-uhorskom vyrovnaní roku 1867 zbúraná. Teraz, keď bola uznaná existencia maďarského štátu, už nič nebránilo zjednoteniu miest. Pešť, Budín a Starý Budín boli zlúčené 1. január 1873.
[úprava] Expandujúca metropola
Najmä Pešť sa rýchlo premenila na európske veľkomesto súperiace s Viedňou. Vyrástli široké bulváry a predmestia so zelenými parkmi. Veľkorysá výstavba vyvrcholila v roku 1896 oslavami tisíceho výročia maďarského „zaujatia vlasti“. Počet obyvateľov Pešti sa počas 19. storočia zdvadsaťnásobil. Okrem Maďarov tvorili značnú časť obyvateľstva Nemci a Židia, veľký bol aj príliv Slovákov a príslušníkov iných národností z celej krajiny. Na konci 19. storočia tvorili Slováci podľa oficiálnych údajov až vyše 100.000 obyvateľov, čím bola Budapešť paradoxne najväčším „slovenským“ mestom v Rakúsko-Uhorsku, vrátane Slovenska.
[úprava] Medzivojnové obdobie
Porážka v prvej svetovej vojne a rozpad Rakúsko-Uhorska znamenali ťažký otras (v roku 1919 sa dokonca moci v krajine nakrátko chopili komunisti - Maďarská republika rád). Nové Maďarsko bolo vo svojej rozlohe drasticky zmenšené na tretinu a jeho metropola čiastočne nadbytočnou hlavou na malom tele. Napriek tomu však rozvoj Budapešti pokračoval. Pribúdali rozsiahle predmestia bežných obytných domov; objavila sa aj hodnotná urbanistické riešenie, ako Wekerleho sídlisko (Wekerle Telep) z 20. rokov. V roku 1930 prekročil počet obyvateľov hranicu jedného milióna.
[úprava] Druhá svetová vojna
Druhá svetová vojna v meste zanechala obrovské škody. Aj napriek úsiliu, ktoré na ich záchranu vyvinul švédsky diplomat Raoul Wallenberg, bola väčšina tunajších Židov odvlečená do vyhladzovacích táborov. V roku 1944 ustupujúca nemecká armáda vyhodila do povetria všetky mosty cez Dunaj a nasledujúcich 6 mesiacov sa zúrivo bránila na pravom brehu. Najmä Hradná štvrť bola delostreleckou paľbou takmer zrovnaná so zemou. Počas niekoľkých rokov po oslobodení boli najhoršie rany zahojené.
[úprava] Za komunistickej vlády
V roku 1950 bolo zavedené dodnes platné správne členenie mesta. Na jeseň 1956 sa práve Budapešť stala centrom revolúcie, ktorá sa pokúsila o odstránenie komunistickej moci. Ľudové povstanie bolo krvavo potlačené sovietskymi tankami. Konsolidovaný režim Jánosa Kádára od 60. rokov podnikol určité liberálne ústupky, kvôli si vyslúžil prezývku „gulášový socializmus“. V polovici 80. rokov dosiahla Budapešť najväčší počet obyvateľov (2,1 milióna); od tej doby sa toto číslo pomaly znižuje. V súčasnosti tu žije takmer 1,7 milióna obyvateľov.Komunistickú éru definitívne ukončili slobodné voľby 1990.
[úprava] Územné členenie
Vychádzajúc z prvého obvodu je číslovanie v smere hodinových ručičiek, pričom sa viackrát prekračuje Dunaj, číslovanie je veľmi podobné viedeňskému a aj počet obvodov je rovnaký.
- Tabán, Vár - Obvod I
- Rózsadomb, Pasarét - Obvod II
- Óbuda - Obvod III
- Újpest - Obvod IV
- Belváros, Lipótváros - Obvod V
- Terézváros - Obvod VI
- Erzsébetváros - Obvod VII
- Józsefváros - Obvod VIII
- Ferencváros - Obvod IX
- Kőbánya - Obvod X
- Újbuda - Obvod XI (Kelenvölgy, Kelenföld, Lágymányos, Albertfalva, Gellérthegy, Sashegy, Gazdagrét, Őrmező)
- Hegyvidék - Obvod XII
- Újlipótváros, Angyalföld - Obvod XIII
- Zugló - Obvod XIV (Alsórákos, Herminamező, Istvánmező, Kiszugló, Nagyzugló, Rákosfalva, Törökőr, Városliget)
- Rákospalota, Pestújhely, Újpalota - Obvod XV
- Mátyásföld, Sashalom, Cinkota - Obvod XVI
- Rákosmente - Obvod XVII (Rákoskeresztúr, Rákoscsaba, Rákosliget, Rákoshegy, Rákoskert)
- Pestszentlőrinc - Obvod XVIII
- Kispest - Obvod XIX
- Pesterzsébet - Obvod XX
- Csepel - Obvod XXI
- Budatétény, Nagytétény, Budafok - Obvod XXII
- Soroksár - Obvod XXIII
[úprava] Doprava
[úprava] Do Budapešti
Dobré dopravné spojenie je vlakom, autobusom, autom alebo lietadlom. Vďaka Dunaju je ľahké dostať sa do mesta aj loďou.
Vlakom sa možno dostať do Budapešti na niekoľko staníc. Najznámejšou je Nyugati pályaudvar (Západná železničná stanica), ktorá sa nachádza priamo v centre mesta. Ďalšie sú Keleti pályaudvar (Východná železničná stanica) a Déli pályaudvar (Južná železničná stanica). Ďalšou možnosťou je príchod autobusom.
Autom sa možno dostať do Budapešti priamo po diaľnici. Všetky tri diaľnice do Budapešti M1, M3 a M7 podliehajú povinnnosti zakúpiť si diaľničnú nálepku. Rýchlosť v meste je obmedzená na 50 km/hod.
Loďou sa dá dostať do Budapešti z Viedne i Bratislavy, prípadne z ďalších miest ležiacich na Dunaji.
[úprava] V Budapešti
Dopravná špička v Budapešti je značným problémom. Najmä ranné špičky počas pracovného týždňa alebo piatkové poobedňajšie zápchy na výpadovkách sú časté.
V Budapešti cestujúci využívajú dopravu autobusom, električkou a metrom. Špecialitou Budapešti je aj Libegő - lanovka.
[úprava] Metro
Budapešť mala prvé metro na európskom kontinente (ak nepočítame ostrovný Londýn), a to už od roku 1896. Metro má tri linky, všetky sa stretávajú v centre mesta na Deák Ferenc Tér.
Linka M1 (5 km) bola otvorená v roku 1896 medzi Vörösmarty tér v centre a Széchenyi fürdö ako prvé elektrické metro na kontinente (Földalatti). Po viac ako 80tich rokoch, v roku 1973, bola linka rozšírená do Mexikói út. Táto linka se od ďalších dvoch odlišuje rozmermi.
Linka M2 (10 km) smerujúca od východu k západu, spája obidve hlavné železničné stanice, Déli (Južná stanica) a Keleti (Východná stanica). Výstavba linky začala v 50. rokoch, bola otvorená až v roku 1970 (Deák Ferenc tér - Örs vezér tere) a ďalší úsek v roku 1972 (Deák Ferenc tér - Déli pu.).
Linka M3 (18 km) spojuje sever mesta s juhom na Pešťskej časti mesta. Smerom z juhu, od stanice Köbánya-Kispest, sú všetky stanice podzemné. Prvá časť (Deák tér - Nagyvárad tér) bola otvorená v roku 1976, v roku 1980 bola rozšírená na juh (Köbánya - Kispest), v roku 1981 severne do Lehel tér, v roku 1984 do Arpád híd a v roku 1990 do Újpest Központ.
V roku 2006 sa začali práce na linke M4, ktorá by mala byť dokončená do roku 2010.
