Dážď

Z Wikipédie

Dážď je forma zrážok, iné formy sú sneh, krúpy, ľadovec a rosa. O daždi hovoríme, keď oddelené kvapky vody padajú z mrakov na zemský povrch. Nie každý dážď dosiahne povrch, niektoré kvapky sa vyparia počas pádu cez suchý vzduch. Tento druh zrážok sa volá virga.

Dážď hrá hlavnú úlohu v hydrologickom cykle, v ktorom voda vyparená z oceánov kondenzuje do mrakov a vyzráža sa na zemský povrch, z ktorého sa cez potoky a rieky vráti naspäť do oceánov, aby celý cyklus znova zopakovala.

Množstvo dažďových zrážok sa meria použitím dažďomera. Je vyjadrené ako hĺbka vody, ktorá sa nazbiera na plochom povrchu a meria sa s presnosťou na štvrtinu milimetra (0,25 mm) alebo stotinu palca (0,01 in). Niekedy sa udáva v litroch na meter štvorcový (1 L/m² = 1 mm).

Padajúce kvapky dažďa sa často na obrázkoch vykresľujú v tvare slzy, dole okrúhlej a zužujúcej sa smerom nahor. Tento tvar je nesprávny (kvapky vody majú tento tvar iba v čase formovania a iba z niektorých zdrojov). Malé kvapky dažďa sú takmer guľaté. Väčšie sa splošťujú ako hamburgerové žemle; veľmi veľké majú tvar ako padáky. Zvyčajne majú dažďové kvapky priemer 1 až 2 mm. Najväčšie kvapky, ktoré dopadli na zem boli zaznamenané nad Brazíliou a Marshalovými ostrovmi v roku 2004 -- niektoré mali priemer až 10 mm. Veľkosť bola vysvetlená kondenzáciou vodnej pary okolo veľkých čiastočiek dymu alebo stretom viacerých kvapiek.

Dážď na tráve

Mnohé kultúry vyvinuli rôzne spôsoby ochrany pred dažďom ako napríklad dáždniky a pršiplášte a rôzne zariadenia na odvod dažďa ako odkvapy a odvodňovacie stoky. Mnoho ľudí uprednostňuje nevychádzať z domu počas daždivých dní, hlavne v tropických oblastiach, kde je dážď obyčajne spojený s búrkami. Dažďová voda môže byť zachytávaná na pitie alebo zavlažovanie.

Zvyčajne má dážď pH tesne pod 6, pretože jednoduchou adsorpciou atmosferického oxidu uhličitého vzniká v kvapkách malé množstvo kyseliny uhličitej. V niektorých púštnych oblastiach sa vo vzduchu nachádza dostatok uhličitanu vápenatého, ktorý neutralizuje prirodzenú kyslosť zrážok a tie sú potom neutrálne až slabo zásadité. Dážď pod pH 5,6 sa považuje za kyslý.

Padajúci dážď

[úprava] Kultúra

Kultúrne vplyvy dažďa sa na svete líšia. V západnom svete je dážď tradične považovaný za niečo smutné a negatívne v porovnaní s jasným a šťastným slnečným počasím. V suchých oblastiach ako India je dážď vítaný s eufóriou.

Mnoho ľudí považuje vôňu dažďa za výnimočne charakteristickú a príjemnú. Zdroj tejto vône je petrichor, olej, ktorý produkujú rastliny. Dostáva sa do zeme a počas dažďa sa uvoľňuje do vzduchu.