Dreyfusova aféra
Z Wikipédie
Dreyfusova aféra bol politický škandál vo Francúzsku prebiehajúci koncom 19. storočia. V roku 1894 bol židovský dôstojník francúzskeho generálneho štábu Alfred Dreyfus na základe sfalšovaných dokumentov obvinený zo špionáže pre Nemecko, zatknutý a odsúdený za velezradu na doživotnú deportáciu na Diabolskom ostrove pri pobreží Guayany.
Neskôr, keď vyšli tieto skutočnosti najavo, vojenská mašinéria bránila opätovnému prešetreniu prípadu. Až na nátlak pokrokovej verejnosti bolo v roku 1899 obnovený súdny proces. V nespravodlivom procese sa prihliadlo na „poľahčujúce okolnosti“ a Alfred Dreyfus bol odsúdený na desať rokov väzenia. Následne bol prezidentom Émile Loubetom omilostený, ale až v roku 1906 plne rehabilitovaný a opäť uvedený do radov armády.
K jeho obhajcom patrili intelektuáli a socialisti, predovšetkým spisovateľ Émile Zola. Zločinu prezradenia tajných vojenských dokumentov sa dopustil iný dôstojník, poručík Esterhasy.
Viedenský novinár Theodor Herzl, ktorý sa zúčastnil jeho degradácie si vtedy uvedomil, že v Európe sú Židia v nebezpečenstve. Herzl bol autorom myšlienky sionizmu, návratu Židov do pôvonej vlasti v Palestíne.
Vo Francúzsku ako dôsledok tejto aféry vzrástol antiklerikalizmus, ktorý mal za následok roku 1905 koniec rímskokatolíckeho náboženstva ako oficiálneho náboženstva vo Francúzsku.
[úprava] Pozri aj
- Alfred Dreyfus
