Fyzická antropológia

Z Wikipédie

Fyzická antropológia, niekedy nazývaná „biologická antropológia“, je prírodná veda, ktorá študuje mechanizmy biologickej evolúcie, genetickej dedičnosti, ľudskej adaptability a (druhovej) rozlišnosti, integruje primatológiu, morfológiu, a paleontológiu vo vzťahu k ľudskej evolúcii.

Fyzická antropológia vznikla v 19 storočí, skôr ako boli publikované známe dve kľúčové teórie 19. storočia:

evolučná teória Charlesa Darwina (evolúcia)
teória genetickej dedičnosti Gregora Mendela (genetika)

Svoj názov dostala preto, že skúmala objekty fyzickej povahy (fosílie, ľudské kosti). So vznikom darwinistickej teórie a moderných syntetických vedeckých postupov, antropológovia získali prístup k nových formám údajov, začali sami seba nazývať „biologickí antropológovia.“

Niektoré ranné štádiá fyzickej antropológie sú dnes zavrhnuté ako pseudovedecké. Týka sa to predovšetkým antropometrie, ktorá využívajúc meranie istých častí ľudského tela (napr. lebky - tzv. cefalitický index) robila závery o charaktere, správaní a nadaní danej osoby. Zakladateľmi fyzickej antropológie boli Paul Pierre Broca (1824-1880) a Franz Boas (1858-1942).

[úprava] Odvetvia:

primatológia, štúdium primátov, naších najbližších biologických príbuzných
populačná genetika, štúdium biologickej ľudskej diverzity (vychádzajúce z evolučnej biológie)
Ľudská evolúcia - známa viac ako paleoantropológia; štúdium vzniku a vývoja človeka, delí sa na ďalšie subodbory:
- osteológia, štúdium kostrového materálu. Znalci tohoto odboru uplatňujú svoje vedomosti v:
  - paleopatológii, skúma stopy chorôb a zranení na kostrovom materáli
  - patologickej antropológii, analýza a identifikácia ľudských pozostatkov slúžiaca na účely súdnej patopógie a medicínskych pitiev.