Geiserich
Z Wikipédie
Geiserich (* asi 389 – † 25. január 477) bol kráľ Vandalov a Alanov v rokoch 428 – 477 a jedna z kľúčových postáv v čase sťahovania národov. Za jeho vlády patril kmeň Vandalov medzi politicky mocné s veľkým vplyvom vo vtedajšej Európe.
Geiserich (jeho meno môže znamenať Caesar-kráľ alebo aj kopija-kráľ) bol nemanželským synom kráľa Godigisela. Mal sa narodiť niekedy okolo roku 389 pri jazere Balaton. Po Godigiselovi sa stal kráľom Geiserichov nevlastný brat Gunderich, ktorý zomrel v roku 428. Až potom Geiserich nastúpil na otcov trón. Vandali v tom čase sídlili v dnešnej Andalúzii (ktorá po nich prijala svoje meno), kam sa presunuli v roku 406 spolu s Alanmi a Svébmi.
Geiserich sa čoskoro ukázal ako zdatný a silný panovník, ktorý môže byť pre Rimanov schopný ako aktívny politický a vojenský protihráč. Vandali trpeli útokmi Vizigótov, preto sa Geiserich rozhodol presunúť kmeň na juh, do severnej Afriky. Vandalská ríša mala od roku 419, kedy porazila Rimanov pri Brakare, aj loďstvo, ktoré ohrozovalo predovšetkým severoafrické pobrežie. V roku 429, keď sa medzi sebou v spore ocitli Bonifatius, rímsky správca provincie Severná Afrika a rímsky senát, Geiserich previezol na lodiach 80 000 svojich ľudí do Afriky. (Niekedy sa dokonca a asi nesprávne uvažuje, že ho do Afriky pozval sám Bonifatius). Tu dokázal vojensky poraziť rímske vojsko a obsadiť územie dnešného Maroka a severného Alžíru.
Pri obliehaní Hippa Regia v roku 438 zomrel sv. Augustín. Jediným významným mestom, ktoré nebolo Vandalmi dobyté, zostalo Kartágo. O rok neskôr bol západorímsky cisár Valentinián III. nútený uznať Geisericha ako kráľa novozískaných území a tak vzniklo prvé nezávislé germánske kráľovstvo na území západorímskej ríše.
V roku 439 Geiserich získal aj Kartágo a s ním veľkú časť rímskeho loďstva, ktoré kotvilo v jeho prístave. Kartágo sa stalo novým hlavným mestom a flotila, ktorá sa rozrástla, hlavnou námornou silou v Stredomorí, vďaka ktorej Vandali obsadili Sicíliu (v rokoch 440-442), Sardíniu, Korziku a Baleáry.
V roku 442 Rimania uznali vandalskú držbu Kartága a nezávislosť vandalského kráľovstva a uznali ich držbu aj nad dovtedy rímskou časťou Alžíru.
Vo vnútornej politike bol Geiserich pomerne nábožensky benevolentný. Katolíctvo nebolo prenasledované, len jeho blízki poradcovia museli prestúpiť na ariánstvo (sám bol arián). Katolíci a bohatí Rimania boli znevýhodnení na daniach.
V roku 455 cisára Valeriána III. zavraždili a trón si uzurpoval Petronius Maximus. Geiserich 31. mája 442 pristal so svojimi mužmi v Itálii, pretože zmluvu z roku 442 s uzurpovaním trónu považoval naďalej za neplatnú. Pred bránami Ríma ho žiadal pápež Lev I., aby neprelieval krv obyvateľov Mesta a keď mu to Geiserich prisľúbil, vpustili ho dovnútra. Napriek tomu sa meno Vandalov v negatívnom význame prenieslo až do súčasnosti. Vandali si odniesli zlato, striebro a ďalšie drahocennosti. Z Ríma bola odviezli okrem ďalších bohatých ľudí ako rukojemníkov, za ktorých žiadali výkupné, aj vdova po Valeriánovi III. Eudoxia a jej dcéry, vrátane Eudocie, ktorá sa stala manželkou Geiserichovho syna Hunericha.
V roku 468 sa obe časti rímskeho impéria spojili, aby si podmanili Geiserichovu ríšu a ukončili nájazdy ich lodí. Výprava sa ukázala ako neúspešná, východorímsky cisár Zeno s Geiserichom v roku 475 uzavreli mier a Geiserich ovládal Stredomorie až do svojej smrti v roku 477.
