George Bernard Shaw
Z Wikipédie
George Bernard Shaw | |
---|---|
anglický dramatik írskeho pôvodu | |
Narodenie | 26. júl 1856 Dublin, Írsko |
Úmrtie | 2. november 1950 Ayot St. Lawrence, Anglicko |
Pozri aj Biografický portál |
George Bernard Shaw [Šó] (* 26. júl 1856 Dublin – † 2. november 1950 Ayot St. Lawrence), bol anglický dramatik a esejista írskeho pôvodu a nositeľ Nobelovej ceny za literatúru v roku 1925. Je považovaný za zakladateľa modernej anglickej drámy.
Narodil sa v Dubline v nie veľmi zámožnej rodine. Keď mal asi 20 rokov, prišiel do Londýna a venoval sa žurnalistike. Vzdelanie získal ako samouk hlavne čítaním v knižnici Britského múzea. V 70. rokoch 19. storočia začal pracovať na svojej spisovateľskej kariére. V piatich, nie veľmi úspešných románoch opísal sociálne zábrany a prekážky vo vzťahoch medzi mladými ľuďmi. Prvého úspechu sa dočkal ako hudobný a divadelný kritik v časopisoch Star a Saturday Review. Uverejňoval kritiky o umeleckých výstavách a divadelných predstaveniach, zaujímal sa o hudbu a koncerty. Aj titulok eseje Dokonalý Wagnerovec prezrádza jeho hudobné záľuby. Potom prešiel k dramatickej tvorbe.
G. B. Shaw je veľmi známy, predovšetkým vďaka svojim aforizmom. Na jeho drámu malo veľký vplyv dielo H. Ibsena. Spočiatku v rokoch 1879–1883 písal satirické romány, ktoré vyšli až v čase, kedy bol uznávaným autorom. Zajímavá charakteristická črta Shawových vydávaných hier sú zdĺhavé predslovy, ktoré ich sprevádzajú. V týchto esejách písal Shaw viac o zvyčajne sporných názoroch na záležitosti, ktorých sa hry týkali, než o hrách samotných. Niektoré predslovy sú oveľa dlhšie ako samotná hra.
Shaw bol presvedčený, že moderná dráma má kritizovať život, preto písal historické hry, založené na ironizovaní meštianstva, mravného úpadku a obmedzenosti celej spoločenskej vrstvy. Bol majstrom kresby charakteru a svojim postavám vkladal do úst štipľavé a veľmi kritické slová proti meštiackej morálke. Jeho najsilnejšou zbraňou bol vtip, paradox, irónia, ba až sarkazmus, ktorými dialógy jeho hier prekypujú. O spoločenských problémoch sa vyjadroval otvorene, jeho dielo malo veľký vplyv na verejnú mienku.
G. B. Shaw sa angažoval i politicky, spolu s H. G. Wellsom založil Fabiánsku spoločnosť, ktorá šírila teóriu fabiánskeho socializmu. Tzn., že pomocou postupných reforiem zanikne kapitalizmus a vznikne socializmus. Do konca života sa hlásil k priateľstvu so Sovietskym zväzom.
V 1898 sa oženil s írskou dedičkou, Charlotte Payneovou-Townshend. V tom istom roku uviedli aj jeho prvú úspešnú drámu Candida. Povzbudený úspechom pokračoval sériou klasických komédií - drám, vrátane diel Pekelník, Muž budúcnosti, Živnosť pani Warrenovej, Človek a nadčlovek, Cézar a Kleopatra, Major Barbara, Androcles a lev, a Pygmalion. Po prvej svetovej vojne, v ktorej zastával sporné názory, uviedol vážnejšie drámy vrátane diel Dom zlomených sŕdc a Svätá Jana (1923).
Zomrel ako 94-ročný zámožný a známy človek a zanechal nadáciu pre toho, komu sa podarí zreformovať anglický pravopis. Jeho hry sa dodnes uvádzajú na mnohých svetových javiskách, populárny je aj u nás.
== Dielo == (neúplné)
- 1886 Cashel Byron profesionál - Cashel Byron's Profession
- 1898 Nepríjemné a príjemné hry - (Plays Unpleasant and Pleasant)
- Nepríjemné hry:
- 1892 Vdovcove domy - (Widowers' Houses) , vyšlo tiež, pod názvom Domy pána Sartoria, alebo Domácí pán. Táto dráma je založená na dramatickom rozhovore, v hre dochádza k prekvapivým zvratom. Hra je kritikou viktoriánskej morálky a spoločenského systému, ktorý umožňuje zámožným vrstvám obohacovať sa na úkor chudobných. Tiež kritizuje prístup k problematike sexu.
- 1898 Záletník - (The Philanderer)
- [1898] Živnosť pani Warrenovej - (Mrs. Warren's Profession), táto hra bola zakázaná cenzúrou, hraná bola až v roku 1925, v Čechách už v roku 1907, nastoľuje tu problém prostitúcie.
- Príjemné hry - tu sa zaoberá morálkou, kritizuje romantické poňatie spoločenských hodnôt [hrdinstva, lásky a pod.):
- Nepríjemné hry:
- 1901 Tri hry pre puritánov - (Three Plays for Puritans):
- 1897 Diablov učeník - (The Devil's Disciple), hrala sa tiež pod názvom Čertov kvietok– príbeh protestantského duchovného a rebelanta, ktorý bojuje za vec slobody v americkej vojne za nezávislosť
- 1900 Konverzia kapitána Brassbounda (Captain Brassbound's Conversion)
- 1901 Cézar a Kleopatra - (Caesar and Cleopatra), paródia hry W. Shakespeara
- 1902-1903 Človek a nadčlovek - (Man and Superman)
- 1904 Ďalšie ostrovy Johna Bulla' (John Bull's Other Island)
- 1905 Majorka Barbara - (Major Barbara), hra o chudobe a Armáde spásy
- 1906 Doktorova dilema (The Doctor's Dilemma)
- 1908 Nerozvážny sobáš (Getting Married)
- 1910 (Dark Lady of the Sonnets)
- 1910 Nerovné manželstvo - (Misalliance)
- 1911 Fannina prvá hra - (Fanny's First Play)
- 1912 Androcles and the Lion, groteska o prenasledovaní kresťanov
- 1912-1913 Pygmalion (Pygmalion), komédia a satira na viktoriánske predstavy spoločenských tried. Táto hra je predlohou amerického muzikálu My Fair Lady. Pravdepodobne jeho najlepšie a najúspešnejšie dielo. Hra nadväzuje na Ovidiove Premeny, kde sa sochár Pygmalion zamiloval do svojej sochy (krásne dievča) a jeho láska v nej prebudila život.
Tu profesor fonetiky, starý mládenec Higgins uzatvorí s priateľom Pickeeringom stávku, že urobí z jednej veľmi nekultivovanej predavačky kvetín vyberanú dámu s kultivovaným prejavom. Líza Doolitlová sa skutočne stane civilizovanou dámou a tým sa nemôže vrátiť späť do svojho pôvodného prostredia. Higgins sa do nej zamiluje, ale Líza dá prednosť chudobnému mládencovi.
- 1919 Dom zlomených srdcí - (Heartbreak House), skúma nedostatky našej civilizácie, ktoré viedli k 1. svetovej vojne a kritizuje bezvýchodiskovosť anglickej buržoázie.
- 1921 Späť k Matuzalemovi (Back to Methuselah), utópia zaoberajúca sa problematikou dlhovekosti. Na toto dielo reagoval Karel Čapek dielom Vec Makropulos:
- Na začiatku In the Beginning
- Pieseň bratov Barnabášových The Gospel of the Brothers Barnabas
- Veci, ktoré sa stali The Thing Happens
- Tragédia staršieho džentmena Tragedy of an Elderly Gentleman
- Až kam dôjdu myšlienky As Far as Thought Can Reach
- 1923 Svätá Jana (Saint Joan), hlavná hrdinka Jana z Arku, sa stala predstaviteľkou zdravého rozumu bojujúca proti násiliu. Jana z Arku je tu opisovaná ako moderná žena. Ide vlastne o alegóriu stretnutia vynimočného jedinca s mocou.
- 1929 Tragač s jablkami - (The Apple Cart)
- 1936 Milionárka - (The Millioneiress)
- 1938 Ženeva - (Geneva, a Fancied Page of History in Three Acts)
- 1939 Za zlatých čias dobrého kráľa Karola - ([In Good King Charles' Golden Days)
- (The Six of Calais)
- (The Glimpse of Reality)
- (How He Lied to Her Husband)
- (Shakes versus Shav)
[úprava] Novels & collections of essays
- Zdravý rozum o vojne (Commonsense about the War)
- Inteligentný ženský sprievodca po socializme a kapitalizme (The Intelligent Woman's Guide to Socialism and Capitalism)
- Čierne dievča hľadajúce Boha (The Black Girl in Search of God)
- 1944 (Everybody's Political What's What?)
- 1891 Podstata ibsenizmu – (The Quintessence of Ibsenism), túto esej venoval Henrikovi Ibsenovi
- 1898 Perfektný Wágnerovec - (The Perfect Wagnerite)
[úprava] Externé zdroje
- G. B. Shaw
- G. B. Shaw [anglicky)
- Biography Georgea Bernarda Shawa (anglicky)
- Bernard Shaw a Gabriel Pascal
1901 - Sully Prudhomme 1902 - Theodor Mommsen 1903 - Bjørnstjerne Bjørnson 1904 - José Echegaray y Eizaguire/Frédéric Mistral 1905 - Henryk Sienkiewicz 1906 - Giosuè Carducci 1907 - Rudyard Kipling 1908 - Rudolf Eucken 1909 - Selma Lagerlöfová 1910 - Paul Heyse 1911 - Maurice Maeterlinck 1912 - Gerhard Hauptmann 1913 - Rabíndranáth Thákur 1914 - nebola udelená 1915 - Romain Rolland 1916 - Verner von Heidenstam 1917 - Karl Gjellerup/Henrik Pontoppidan 1918 - nebola udelená 1919 - Carl Spitteler 1920 - Knut Hamsun 1921 - Anatole France 1922 - Jacinto Benavente y Martínez 1923 - William Butler Yeats 1924 - Władyslaw Reymont 1925 - George Bernard Shaw 1926 - Grazia Deleddová 1927 - Henri Bergson 1928 - Sigrid Undsetová 1929 - Thomas Mann 1930 - Sinclair Lewis 1931 - Erik Axel Karlfeldt 1932 - John Galsworthy 1933 - Ivan Alexejevič Bunin 1934 - Luigi Pirandello 1935 - nebola udelená 1936 - Eugene O'Neill 1937 - Roger Martin du Gard 1938 - Pearl S. Bucková 1939 - Frans Eemil Sillanpää 1940–1943 - nebola udelená 1944 - Johannes Vilhelm Jensen 1945 - Gabriela Mistralová 1946 - Hermann Hesse 1947 - André Gide 1948 - T. S. Eliot 1949 - William Faulkner 1950 - Bertrand Russell 1951 - Pär Lagerkvist 1952 - François Mauriac 1953 - Winston Churchill 1954 - Ernest Hemingway 1955 - Halldór Laxness 1956 - Juan Ramón Jiménez 1957 - Albert Camus 1958 - Boris Pasternak 1959 - Salvatore Quasimodo 1960 - Saint-John Perse 1961 - Ivo Andrić 1962 - John Steinbeck 1963 - Giorgos Seferis 1964 - Jean-Paul Sartre 1965 - Michail Alexandrovič Šolochov 1966 - Šmuel Josef Agnon/Nelly Sachsová 1967 - Miguel Ángel Asturias 1968 - Yasunari Kawabata 1969 - Samuel Beckett 1970 - Alexandr Isajevič Solženicyn 1971 - Pablo Neruda 1972 - Heinrich Böll 1973 - Patrick White 1974 - Eyvind Johnson/Harry Martinson 1975 - Eugenio Montale 1976 - Saul Bellow 1977 - Vicente Aleixandre 1978 - Isaac Bashevis Singer 1979 - Odysseas Elytis 1980 - Czesław Miłosz 1981 - Elias Canetti 1982 - Gabriel García Márquez 1983 - William Golding 1984 - Jaroslav Seifert 1985 - Claude Simon 1986 - Wole Soyinka 1987 - Joseph Brodsky 1988 - Nagib Mahfuz 1989 - Camilo José Cela 1990 - Octavio Paz 1991 - Nadine Gordimerová 1992 - Derek Walcott 1993 - Toni Morrison 1994 - Oe Kenzaburo 1995 - Seamus Heaney 1996 - Wisława Szymborska 1997 - Dario Fo 1998 - José Saramago 1999 - Günter Grass 2000 - Gao Xingjian 2001 - V. S. Naipaul 2002 - Imre Kertész 2003 - J. M. Coetzee 2004 - Elfriede Jelineková 2005 - Harold Pinter 2006 - Orhan Pamuk