George Bernard Shaw

Z Wikipédie

George Bernard Shaw
anglický dramatik írskeho pôvodu
Narodenie	26. júl 1856 Dublin, Írsko
Úmrtie	2. november 1950 Ayot St. Lawrence, Anglicko
Pozri aj Biografický portál

George Bernard Shaw [Šó] (* 26. júl 1856 Dublin – † 2. november 1950 Ayot St. Lawrence), bol anglický dramatik a esejista írskeho pôvodu a nositeľ Nobelovej ceny za literatúru v roku 1925. Je považovaný za zakladateľa modernej anglickej drámy.

Narodil sa v Dubline v nie veľmi zámožnej rodine. Keď mal asi 20 rokov, prišiel do Londýna a venoval sa žurnalistike. Vzdelanie získal ako samouk hlavne čítaním v knižnici Britského múzea. V 70. rokoch 19. storočia začal pracovať na svojej spisovateľskej kariére. V piatich, nie veľmi úspešných románoch opísal sociálne zábrany a prekážky vo vzťahoch medzi mladými ľuďmi. Prvého úspechu sa dočkal ako hudobný a divadelný kritik v časopisoch Star a Saturday Review. Uverejňoval kritiky o umeleckých výstavách a divadelných predstaveniach, zaujímal sa o hudbu a koncerty. Aj titulok eseje Dokonalý Wagnerovec prezrádza jeho hudobné záľuby. Potom prešiel k dramatickej tvorbe.

G. B. Shaw je veľmi známy, predovšetkým vďaka svojim aforizmom. Na jeho drámu malo veľký vplyv dielo H. Ibsena. Spočiatku v rokoch 1879–1883 písal satirické romány, ktoré vyšli až v čase, kedy bol uznávaným autorom. Zajímavá charakteristická črta Shawových vydávaných hier sú zdĺhavé predslovy, ktoré ich sprevádzajú. V týchto esejách písal Shaw viac o zvyčajne sporných názoroch na záležitosti, ktorých sa hry týkali, než o hrách samotných. Niektoré predslovy sú oveľa dlhšie ako samotná hra.

Shaw bol presvedčený, že moderná dráma má kritizovať život, preto písal historické hry, založené na ironizovaní meštianstva, mravného úpadku a obmedzenosti celej spoločenskej vrstvy. Bol majstrom kresby charakteru a svojim postavám vkladal do úst štipľavé a veľmi kritické slová proti meštiackej morálke. Jeho najsilnejšou zbraňou bol vtip, paradox, irónia, ba až sarkazmus, ktorými dialógy jeho hier prekypujú. O spoločenských problémoch sa vyjadroval otvorene, jeho dielo malo veľký vplyv na verejnú mienku.

G. B. Shaw sa angažoval i politicky, spolu s H. G. Wellsom založil Fabiánsku spoločnosť, ktorá šírila teóriu fabiánskeho socializmu. Tzn., že pomocou postupných reforiem zanikne kapitalizmus a vznikne socializmus. Do konca života sa hlásil k priateľstvu so Sovietskym zväzom.

V 1898 sa oženil s írskou dedičkou, Charlotte Payneovou-Townshend. V tom istom roku uviedli aj jeho prvú úspešnú drámu Candida. Povzbudený úspechom pokračoval sériou klasických komédií - drám, vrátane diel Pekelník, Muž budúcnosti, Živnosť pani Warrenovej, Človek a nadčlovek, Cézar a Kleopatra, Major Barbara, Androcles a lev, a Pygmalion. Po prvej svetovej vojne, v ktorej zastával sporné názory, uviedol vážnejšie drámy vrátane diel Dom zlomených sŕdc a Svätá Jana (1923).

Zomrel ako 94-ročný zámožný a známy človek a zanechal nadáciu pre toho, komu sa podarí zreformovať anglický pravopis. Jeho hry sa dodnes uvádzajú na mnohých svetových javiskách, populárny je aj u nás.

== Dielo == (neúplné)

• 1886 Cashel Byron profesionál - Cashel Byron's Profession
• 1898 Nepríjemné a príjemné hry - (Plays Unpleasant and Pleasant)
  • Nepríjemné hry:
    • 1892 Vdovcove domy - (Widowers' Houses) , vyšlo tiež, pod názvom Domy pána Sartoria, alebo Domácí pán. Táto dráma je založená na dramatickom rozhovore, v hre dochádza k prekvapivým zvratom. Hra je kritikou viktoriánskej morálky a spoločenského systému, ktorý umožňuje zámožným vrstvám obohacovať sa na úkor chudobných. Tiež kritizuje prístup k problematike sexu.
    • 1898 Záletník - (The Philanderer)
    • [1898] Živnosť pani Warrenovej - (Mrs. Warren's Profession), táto hra bola zakázaná cenzúrou, hraná bola až v roku 1925, v Čechách už v roku 1907, nastoľuje tu problém prostitúcie.
  • Príjemné hry - tu sa zaoberá morálkou, kritizuje romantické poňatie spoločenských hodnôt [hrdinstva, lásky a pod.):
    • 1897 Muž osudu - (The Man of Destiny)
    • 1898 Zbrane a hrdina - (Arms and the Man), posmieva sa tu vojnovému hrdinstvu
    • 1898 Candida - (Candida) , psychologický portrét emancipovanej ženy, ktorej realizmus zvíťazí nad romantickou láskou
    • 1898 Človek nikdy nevie - You Never Can Tell
• 1901 Tri hry pre puritánov - (Three Plays for Puritans):
  • 1897 Diablov učeník - (The Devil's Disciple), hrala sa tiež pod názvom Čertov kvietok– príbeh protestantského duchovného a rebelanta, ktorý bojuje za vec slobody v americkej vojne za nezávislosť
  • 1900 Konverzia kapitána Brassbounda (Captain Brassbound's Conversion)
  • 1901 Cézar a Kleopatra - (Caesar and Cleopatra), paródia hry W. Shakespeara
• 1902-1903 Človek a nadčlovek - (Man and Superman)
• 1904 Ďalšie ostrovy Johna Bulla' (John Bull's Other Island)
• 1905 Majorka Barbara - (Major Barbara), hra o chudobe a Armáde spásy
• 1906 Doktorova dilema (The Doctor's Dilemma)
• 1908 Nerozvážny sobáš (Getting Married)
• 1910 (Dark Lady of the Sonnets)
• 1910 Nerovné manželstvo - (Misalliance)
• 1911 Fannina prvá hra - (Fanny's First Play)
• 1912 Androcles and the Lion, groteska o prenasledovaní kresťanov
• 1912-1913 Pygmalion (Pygmalion), komédia a satira na viktoriánske predstavy spoločenských tried. Táto hra je predlohou amerického muzikálu My Fair Lady. Pravdepodobne jeho najlepšie a najúspešnejšie dielo. Hra nadväzuje na Ovidiove Premeny, kde sa sochár Pygmalion zamiloval do svojej sochy (krásne dievča) a jeho láska v nej prebudila život.

Tu profesor fonetiky, starý mládenec Higgins uzatvorí s priateľom Pickeeringom stávku, že urobí z jednej veľmi nekultivovanej predavačky kvetín vyberanú dámu s kultivovaným prejavom. Líza Doolitlová sa skutočne stane civilizovanou dámou a tým sa nemôže vrátiť späť do svojho pôvodného prostredia. Higgins sa do nej zamiluje, ale Líza dá prednosť chudobnému mládencovi.

• 1919 Dom zlomených srdcí - (Heartbreak House), skúma nedostatky našej civilizácie, ktoré viedli k 1. svetovej vojne a kritizuje bezvýchodiskovosť anglickej buržoázie.
• 1921 Späť k Matuzalemovi (Back to Methuselah), utópia zaoberajúca sa problematikou dlhovekosti. Na toto dielo reagoval Karel Čapek dielom Vec Makropulos:
  • Na začiatku In the Beginning
  • Pieseň bratov Barnabášových The Gospel of the Brothers Barnabas
  • Veci, ktoré sa stali The Thing Happens
  • Tragédia staršieho džentmena Tragedy of an Elderly Gentleman
  • Až kam dôjdu myšlienky As Far as Thought Can Reach
• 1923 Svätá Jana (Saint Joan), hlavná hrdinka Jana z Arku, sa stala predstaviteľkou zdravého rozumu bojujúca proti násiliu. Jana z Arku je tu opisovaná ako moderná žena. Ide vlastne o alegóriu stretnutia vynimočného jedinca s mocou.
• 1929 Tragač s jablkami - (The Apple Cart)
• 1936 Milionárka - (The Millioneiress)
• 1938 Ženeva - (Geneva, a Fancied Page of History in Three Acts)
• 1939 Za zlatých čias dobrého kráľa Karola - ([In Good King Charles' Golden Days)
• (The Six of Calais)
• (The Glimpse of Reality)
• (How He Lied to Her Husband)
• (Shakes versus Shav)

[úprava] Novels & collections of essays

• Zdravý rozum o vojne (Commonsense about the War)
• Inteligentný ženský sprievodca po socializme a kapitalizme (The Intelligent Woman's Guide to Socialism and Capitalism)
• Čierne dievča hľadajúce Boha (The Black Girl in Search of God)
• 1944 (Everybody's Political What's What?)
• 1891 Podstata ibsenizmu – (The Quintessence of Ibsenism), túto esej venoval Henrikovi Ibsenovi
• 1898 Perfektný Wágnerovec - (The Perfect Wagnerite)

[úprava] Externé zdroje

• G. B. Shaw
• G. B. Shaw [anglicky)
• Biography Georgea Bernarda Shawa (anglicky)
• Bernard Shaw a Gabriel Pascal