Kňaz
Z Wikipédie
Kňaz alebo kňažka je osoba, ktorá viac či menej výlučne vykonáva náboženské úkony ako svoje zamestnanie.
Obsah |
[úprava] História
V priebehu dejín kňazskú funkciu vykonával často kráľ (Mezopotámia, Egypt). V tomto prípade kráľovi pomáha širšie kňazstvo, častokrát dedičné.
[úprava] Judeokresťanské kňazstvo
[úprava] Starozákonné kňazstvo
U patriarchov v židovstve sa nenachádza nič podobné (neexistuje kvalifikovaný kňaz Boha Abraháma, Izáka a Jakuba). Léviho národ do čias Exodu je iba svetským kmeňom, bez posvätných funkcií.
Až počnúc Mojžišom, ktorý bol z levitského kmeňa, vzniká určitá špecializácia na kultové funkcie. No popri levitskom kňazstve sa ďalej udržiava rodinné kňazstvo.
Za čias monarchie vykonáva kráľ viaceré funkcie (medzi nimi aj kňazské): prináša obety, požehnáva ľud; je skôr akýmsi patrónom kňazstva, ale nie je členom posvätnej kasty.
V roku 621 pred Kr. Joziáš zrušil miestne svätyne, nastolil tak levitský monopol a zvrchovanosť jeruzalemského kňazstva. Joziášovov reformou, ktorá prekračovala predpisy Deuteronómia (Dt 18,6nn) vzniká rozlišovanie medzi kňazmi a levitmi.
Pádom chrámu a monarchie 587 pred Kr. kňazstvo je oslobodené od vplyvov a pokušení politickej moci a stáva sa tak náboženským vodcom národa. Kňazská hierarchia pozostávala z veľkňaza, pod ním sú kňazi, synovia Árona a napokon leviti (nižšie duchovenstvo). K levitom sa pridružujú speváci a vrátnici.
Do roku 172 pred Kr. neboli v hierarchii žiadne zmeny. Až v onom roku bol pre politicke intrigy zavraždený Onias III. - posledný veľkňaz pochádzajúci od Sadoka a králi Sýrie ustavnovujú jeho nástupcov bez ohľadu na jeho rodokmeň. Z nich sa stávajú viac politickí a vojenskí ako náboženskí vodcovia, čím vyvolávajú opozíciu farizejov. Nakoniec, počnúc Herodesom, veľkňazov určuje politická moc. Veľkňazov si vyberali z veľkých kňazských rodín.
[úprava] Kňazské funkcie
V starodávnych náboženstvách sú kňazi služobníkmi kultu, strážcami posvätných tradícií. V Izraeli napriek spoločneskému vývinu, kňazstvo vždy vykonáva dve základné služby:
- služba kultu
- služba slova
[úprava] Služba kultu
Kňaz je človekom svätyne. Prijíma veriacich v Božom dome, predsedá pri liturgii. Jeho hlavným úkonom je prinášať obetu, kde vystupuje ako prostredník medzi Bohom a ľudom. Bohu prináša obetu veriacich a veriacim prináša Božie požehnanie. Rovnako postupuje Mojžíš pri obete zmluvy na Sinaji (Ex 24, 4-8).
[úprava] Služba slova
V Mezopotámii a v Egypte vykonával kňaz veštenie. V starodávnom Izraeli podobne narába s efodom, alebo s urimom a tumimom, po Dávidovi sa tieto úkony už vo Svätom písme nespomínajú, lebo Božie slovo sa k ľudu dostáva inou cestou: cez rozprávanie prorokov. Tí poukazujú na významné spomienky z minulosti a nachádzajú zmysel. Kňazi sú služobníkmi tohto slova, opakujú veriacim rozprávania ktoré zdôvodnňujú vieru. Pri obnovách Zmluvy oni vyhlasujú Tóru a vykonávajú úlohu sudcu (Dt 17,8-13). Starajú sa o redakciu Zákona.
[úprava] Novozákonné kňazstvo
Ani jeden novozákonný text pre zodpovedných činiteľov Cirkvi nedáva meno kňaz. Ale podobne ako v Starom Zákone kňazstvo Božieho ľudu môžu konkrétne vykonávať iba Bohom povolaní služobníci.
Ježiš si vyvolil 12. apoštolov, pripravil ich na službu slova, zveril im zodpovednosť za Cirkev a v posledný večer im zveril Eucharistiu.
Apoštoli neskôr ustanovujú podľa príkladu Ježiša Krista zodpovedných ľudí, aby pokračovali v ich činnosti. Niektorí majú titul starší, v ňom môžeme hľadať pôvod slova kňaz, presbyter. Sv. Pavol tým, čo sú zodpovední za spoločenstvá, dáva kňazské tituly: správcovia Božích tajomstiev (1 Kor 4,1n), služobníci novej Zmluvy (2 Kor 3,6). Sv. Pavol definuje kázanie ako liturgickú službu (Rim 1,9; 15,15n). Tu kdesi môžeme nájsť tradíciu o služobnom kňazstve, teda už nie kasta privilegovaných. Kňaz sa stáva, nie sluhom, ale služobníkom Božieho ľudu.
[úprava] Rehoľné kňazstvo
Služobné kňazstvo v Spoločnosti Ježišovej je podstatným znakom tejto rehoľnej spoločnosti, ktorú založil sv. Ignác a ktorá sa uskutočňuje vo všetkých kútoch sveta a v rozličných kultúrach. V dnešnej dobe je úlohou jezuitského služobného kňazstva služba viery a podporovanie v ľudskej spoločnosti. Táto služba sa osobitne zameriava na tých, čo ešte nepočuli evanjelium; na tých, čo sú na okraji Cirkvi alebo spoločnosti; na tých, ktorým sa upiera ľudská dôstojnosť; na tých, čo sú bez hlasu a bez moci; na tých, čo sú slabí vo viere alebo sa jej odcudzili; na tých, ktorých bieda je väčšia, ako vládzu uniesť. Pre jezuitského kňaza je to práve svet, kde má byť najviac aktívny v mene uzdravujúceho a uzmierujúceho Krista. Najpodstatnejším znakom, ktorý charakterizuje kňaza – jezuitu, je dávanie duchovných cvičení. Pravá jezuitská kňazská služba dnešnej doby, je založená: v službe kázania, v službe vnútorného života; v službe spovedania a vyučovania; v službe vysluhovania sviatostí; katechéza detí a nevzdelaných ľudí; a v službe angažovania sa v sociálnej oblasti. Každá apoštolská činnosť a služba má smerovať k napomáhaniu spravodlivosti, a to najmä týmito spôsobmi:
- priama služba chudobným a spoločenstvo s nimi
- rozvíjanie podvedomia požiadaviek spravodlivosti spojené so sociálnou zodpovednosťou za jej dosiahnutie
- účasť na mobilizovaní sociálnych síl s cieľom vytvoriť spravodlivejší sociálny poriadok.
Kňaz má vedieť používať všetky dobré prostriedky tohto sveta. Jezuitskí kňazi majú robiť to, čo pokladajú za najnaliehavejšie a najužitočnejšie apoštolské úlohy bez ohľadu na vlastnú osobnú odmenu alebo kultúrne alebo triedne rozdelenie. sv. Ignác však pre usmernenie dodáva: „Aby sa každý usiloval zo všetkých síl, dosiahnuť tento ceľ, a každý nech to robí podľa milosti, ktorú mu udelil Duch Svätý...“
[úprava] Externé zdroje
- Xavier, Léon-Dufour:Slovník biblickej teológie; Dobrá kniha, Trnava 2003.
- www.jezuiti.sk
