Karl Rahner
Z Wikipédie
Karl Rahner (* 5. marec 1904 – † 30. marec 1984) bol nemecký teológ, profesor teológie v Innsbrucku, poradca (peritus) 2. vatikánskeho koncilu, autor koncepcie novej teológie náboženstva.
Karl Rahner výrazne ovplyvnil myslenie Rímskokatolíckej Cirkvi 20. storočia. Jeho práca je charakterizovaná ako pokus reinterpretovať tradičnú Rímskokatolícku teológiu vo svetle moderného filozofického myslenia.
[úprava] Životopis
Karl Rahner sa narodil 5. marca 1904 vo Freiburgu, v Nemecku. V roku 1922 nasledoval svojho staršieho brata Huga do Spoločnosti Ježišovej, kde absolvoval tradičné jezuitské štúdiá filozofie a teológie v Nemecku, Rakúsku a Holandsku. V roku 1932 bol vysvätený na kňaza a pokračoval v štúdiu na univerzite vo Freiburgu. Po tom, čo v roku 1936 získal doktorát, učil na univerzitách Insbrucku a Mníchove. V roku 1967 bol menovaný za profesora dogmatickej teológie na univerzite v Munsteri. Bol peritus na II. vatikánskom koncile (1962-1965) a v roku 1969 bol jedným z tridsiatich teológov vymenovaných pápežom Pavlom VI., aby preskúmali teologický vývoj od II. vatikánskeho koncilu.
Tomizmus, kantizmus, súčasná fenomenológia a existencializmus boli zdrojom Rahnerovho myslenia. Počas jeho prvých rokov pobytu v seminári, študoval práce Imannuela Kanta a Jozefa Maréchala, rovnako ako práce veľkého stredovekého teológa Tomáša Akvinského. Počas jeho pobytu na univerzite vo Freiburgu sa dostal pod vplyv Martina Heideggera. Vo svojej práci sa najviac sústredil na potrebu spojiť to najlepšie z myslenia minulosti s myslením súčasnosti.
[úprava] Rahnerova teológia
Rahner bol často spájaný z Bernardom Lonerganom ako „transcendentánny tomista“. Použil metódu charakterizovanú ako pokus objaviť všeobecné princípy obsiahnuté v rozličných doktrínach Rímskokatolíckej Cirkvi. Vo svojej prvej práci, Geist in Welt (1936), prezentoval svoju interpretáciu náuky o poznaní Tomáša Akvinského. Poukázal na to, že ľudská schopnosť poznávať, aj keď obmedzená údajmi, ktoré dostáva zo zmyslov, je rovnako schopná otvoriť sa nekonečnu alebo bytiu ako takému. Táto schopnosť transcendovať partikulárne bytia umožňuje človeku myslieť metafyzicky - analyzovať všeobecné štruktúry nutného bytia za podmienky zmyslového poznávania sveta. Geist in Welt, spolu s druhou Rahnerovou veľkou prácou, Hörer des Wortes (1941), vytvoril epistemologický a špekulatívny základ pre jeho ďalšie myslenie.
Rahnerovo myslenie sa dá opísať ako teologická antropológia. Východiskom je človek ako bytie otvoreného nekonečnu.
