Miroslav Válek
Z Wikipédie
| Miroslav Válek | |
|---|---|
| slovenský básnik, publicista, prekladateľ a politik | |
| Narodenie | 17. júl 1927 Trnava, Slovensko |
| Úmrtie | 27. január 1991 Bratislava, Slovensko |
| Pozri aj Biografický portál | |
Miroslav Válek (* 17. júl 1927, Trnava – † 27. január 1991, Bratislava) bol slovenský básnik, publicista, prekladateľ, kultúrny organizátor, politik, významný reprezentant modernej slovenskej poézie a autor literatúry pre deti a mládež.
Obsah |
[úprava] Životopis
Pochádza z úradníckej rodiny a vzdelanie získaval v Trnave a v rokoch 1947 - 1949 v Bratislave na Vysokej škole obchodnej. V rokoch 1949 - 1963 pracoval ako redaktor vo viacerých časopisoch (Slovenský roľník, Týždeň, Družstevný obzor) a napokon sa stal šéfredaktorom časopisu Mladá tvorba. V roku 1962 vstúpil do Komunistickej strany československa. V rokoch 1966 - 1967 viedol časopis Romboid a zároveň zastával funkciu tajomníka Zväzu slovenských spisovateľov, neskôr v rokoch 1967 - 1968 bol jeho predsedom. Aktívne sa angažoval aj v politike, bol poslancom a pôsobil v rôznych vysokých funkciách v komunistickej strane. Po roku 1969 sa ako politik plne hlásil k praxi tzv. „normalizácie“. V rokoch 1969 - 1988 pôsobil ako minister kultúry, no v tejto oblasti sa však snažil zmierniť dopad normalizácie na slovenskú kultúru. V rokoch 1971 - 1976 bol zároveň poslancom Snemovne národov Federálneho zhromaždenia, v rokoch 1976 - 1989 poslanec Slovenskej národnej rady a v rokoch 1989 - 1989 predseda Zväzu československých spisovateľov v Prahe. Z politiky odišiel dobrovoľne ešte pred novembrom 1989. Zomrel 27. januára 1991 v Bratislave.
[úprava] Tvorba
Svoje prvé literárne pokusy začal uverejňovať v rokoch 1946 - 1947 v trnavskom mesačníku Plameň, uverejnil rad lyrických básní, prezrádzajúcich jeho nesporný talent. Vo svojej tvorbe sa venoval písaniu ľúbostných básní, v ktorých vyjadruje hravú iróniu i sebairóniu, využíva motívy sklamania a zrady, no jeho hlavným záujmom popri všetkom ostáva človek ako jednotlivec a jeho pocity. Aj keď vo svojej poézii píše svoj životopis, jeho poézia nikdy nie je subjektivistická, ale má širokú nadosobnú platnosť. Zostáva na míle vzdialený od akejkoľvek sentimentality, či banálneho komentovania udalostí, lebo sa vedome stránil naivných a jednoznačných analýz. Prirodzeným prostredím jeho básne je priestor medzi tušeným a skutočným. Taktiež svojsky nadväzuje na tradície slovenskej literárnej moderny (poetizmus, nadrealizmus). Vplyv na jeho tvorbu mali ako diela Ivana Krasku, Laca Novomeského, tak i diela Jiřího Wolkra, Sergeja Alexandroviča Jesenina, Guillauma Apollinaira a ďalších básnikov slovenskej a svetovej literatúry.
Jeho tvorba sa dostala na istý čas do útlmu, až kým mu ako 32-ročnému básnikovi nevyšla v roku 1959 jeho prvá zbierka básní Dotyky a po nej ďalšie štyri, no potom nastalo ďalšie obdobie útlmu, zapríčinené ako vývojom doby, tak i jeho veľkým politickým vyťažením. Vydal zbierku básní Slovo, no začal sa venovať taktiež literatúre pre deti a mládež. Jeho básne určené detským čitateľom sú plné uvoľnenej hravosti, detského vnímania, humoru, ktorý miestami prechádza do jemnej irónie. Preto aj pri svojom neveľkom rozsahu patrí táto časť jeho tvorby k umeleckým vrcholom modernej slovenskej poézie pre deti a spolu s Milanom Rúfusom významne prispel k prekonaniu schematizmu v slovenskej literatúre.
Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladaniu svetovej poézie z francúzštiny (Paul Verlaine, Rainer Maria Rilke), poľštiny (Julian Tuwim), češtiny (Vítězslav Nezval) či ruštiny (Andrej Voznesenskij). Jeho diela a výbery z jeho diel vyšli preložené do mnohých cudzích jazykov (ruština, čeština, poľština, bulharčina, ukrajinčina, moldavčina, kazaščina, macedónčina, bieloruština, španielčina, gréčtina, maďarčina, taliančina, nemčina) a boli publikované v zahraničných časopisoch a antológiách. Jeho knihy pre deti vyšli v Anglicku, Amerike, Bulharsku, Nemecku, Fínsku, Grécku, Maďarsku, Poľsku, Rusku a Ukrajine.
[úprava] Ocenenia
- 1966 - laureát štátnej ceny Klementa Gottwalda
- 1972 - vyznamenaný Za zásluhy o výstavbu
- 1974 - Pamätná medaila k 30. výročiu oslobodenia ČSSR Sovietskou armádou
- 1975 - zaslúžilý umelec
- 1977 - národný umelec
- 1977 - nositeľ Radu práce
[úprava] Kritika
Ako minister kultúry Slovenskej socialistickej republiky osobne dohliadal na brutálny zásah policajných zložiek proti pokojnému modliacemu sa zhromaždeniu na „bratislavský veľký piatok“ (Sviečková manifestácia) 25. marca 1988.
[úprava] Dielo
[úprava] Básnické zbierky
- 1959 - Dotyky
- 1961 - Príťažlivosť
- 1963 - Nepokoj
- 1965 - Milovanie v husej koži
- 1973 - Súvislosti
- 1976 - Slovo
- 1977 - Z vody
- 1977 - Zakázaná láska
- 1983 - Básne (súborné vydanie)
[úprava] Zhudobnené básne
- Miroslav Žbirka - Jesenná láska
- Pavol Hammel - Smutná ranná električka
- Pavol Hammel - Po písmenku
[úprava] Diela pre deti a mládež
- 1959 - Kúzla pod stolom
- 1960 - Pozrime sa do prírody, kto osoží a kto škodí
- 1961 - Kde žijú vtáčky
- 1964 - Veľká cestovná horúčka pre malých cestovateľov
- 1970 - Do Tramtárie
- 1975 - Panpulóni (výber)
[úprava] Eseje
[úprava] Preklady
- 1961 - Julian Tuwim: Zázraky a divy
- 1962 - Vítězslav Nezval: Nový Figaro
- 1964 a 1980 - A. Voznesenský: Trojuholníková hruška
- 1967 - G. Ajgi: Žena sprava
- 1969 a 1977 Paul Verlaine: 2 výbery z poézie P. Verlaina
- 1968 - Rainer Maria Rilke: Piesne o láske (v jazykovej spolupráci s P. Hrivnákom)
- 1968 - G. Corso: Zmŕtvychvstanie smrti (v jazykovej spolupráci s J. Vilikovským)
- 1977 - Paul Verlaine: Vôňa tvojho tela
- J. Ritsos: výber z básní novogréckeho básnika (spoluautor Vladimír Reisel)
[úprava] Preklady pre deti
- 1957 - Raj domova (český básnik J. Čarka)
- 1961 - Zázraky a divy (poľský básnik Julian Tuwim)
- 1964 - Prvé písmená (sovietskeho prozaika S. Baruzdina)
[úprava] Výber z prekladateľskej tvorby
- 1977 - Preklady
