Satrapia

Z Wikipédie

Satrapia je názov základnej administratívnej jednotky v perzskej ríši Achajmenovcov (550 - 330 pred Kr.), v ríši Alexandra Veľkého a ríši Seleukovcov (312 - cca 140, resp. 64 pred Kr.). Na ich čele stál satrapa, staroperzský chšaçapávan (ochranca krajiny), zodpovedný za správu a finančníctvo v danom obvode. Satrapovia existovali aj neskôr, za partských Arsakovcov (247 pred Kr. - 224 po Kr.) aj perzských Sásánovcov (224 - 651 n. l.), vtedy to bola však nižšia hodnosť, pretože tieto štáty sa skladali z niekoľkých lokálnych kráľovstiev (v Partskej ríši ich bolo podľa Plinia Staršieho celkom osemnásť).

Pretože systém satrapií sa sformoval v achajmenovskom období - Alexander Veľký a Seleukovci ho vlastne len prevzali - je potrebné ho priblížiť práve na príklade starej perzskej ríše.

[úprava] Systém satrapií za Achajmenovcov

Názory odborníkov na čas vzniku achajmenovskej správnej štruktúry sa výrazne rozchádzajú. Niektorí bádatelia veria Herodotovmu výkladu, že satrapie vytvoril tretí achajmenovský kráľ Dareios I., iní usudzujú, že museli existovať už oveľa skôr, snáď už v čase zakladateľa perzskej ríše Kýra Veľkého (559 - 530 pred Kr.). Predmetom diskusií je aj ich počet a rozloha, pretože detailný opis členenia ríše sa zachoval až z čias macedónskej nadvlády po roku 330 pred Kr.

Na základe posledných poznatkov sa dá konštatovať, že od 5. storočia existovalo v perzskej ríši pravdepodobne 24 takzvaných hlavných satrapií:

Lýdia (po perzsky Sparda), správne stredisko: Sardy
Kapadócia (Katpatuka)
Babylónia (Bábiruš), správne stredisko: Babylon
Asýria (Athurá)
Egypt (Mudrája), správne stredisko: Memfis (v rokoch 404/401 - 342 satrapia nezávislá)
Líbya (Putája) (v rokoch 404/401 - 342 pod kontrolou Egypta)
Média (Máda), správne stredisko: Ektabany
Arménia (Armina)
Partia (Parthava)
Chorasmia(Chorezm) (Uvárazmiš)
Párs (Pársa), správne stredisko: (zrejme) Pasargady
Elam (Uvdža)
Baktria (Báchtriš), správne stredisko: Baktra
Sogdia (Suguda)
Gandara (Gandára)
Ária (Haraiva)
Dahá (územie Dahov), polonezávislé teritorium
Saká tigrakaudá (územie Massagetov), polonezávislé teritorium
Saká haumavargá (územie Amyrgiov), polonezávislé teritorium
Arachózia (Harauvatiš), správne stredisko: Arachoti (neskorší Alexandropolis)
Drangiana (Zranka)
Satagydia (Thataguš)
India (Hinduš)
Gedrózia (Maka)

Z hlavných satrapií malo najväčší význam sedem, pri ktorých je uvedené správne stredisko - Lýdia, Babylónia, Egypt, Média, Párs, Baktria a Arachózia. Všetky boli obsadzované výlučne Iráncami (vždy priamo kráľom) a vo všetkých úradovali osoby nejak zviazané s achajmenovským rodom (princovia, manželia princezien, potomkovia Dareiových pomocníkov v boji s uchvatiteľom Gaumátom atď.). Význam týchto satrapií súvisel hlavne s tým, že išlo o bývalé centrá monarchií, z ktorých bola perzská ríša „poskladaná“: Lýdskej ríše, novobabylonskej ríše, Egypta, Médskej ríše, Pársu ako kolísky dynastie, Baktrijskej (Kajanovskej) ríše a Sámanskej ríše. Niekedy sa o nich hovorí ako o veľkých satrapiách, pretože ich predstavitelia mali vplyv aj na susedné hlavné satrapie a do určitej miery ich kontrolovali (satrapa Lýdie Kapadóciu, satrapa Babylónie Asýriu, satrapa Egypta Líbyu atď.).

Takmer každá hlavná satrapia pozostávala z väčšieho či menšieho počtu malých satrapií. Dobrým príkladom je v tomto ohľade Lýdia, tvorená vlastnou Lýdiou, Frýgiou pri Hellesponte, Káriou a Veľkou Frýgiou. Malé satrapie boli neskôr často dedičné, na rozdiel od vyššie zmienených satrapií veľkých a z prevažnej časti aj ostatných satrapií hlavných (tam však niekedy zastával úrad satrapa lokálny kráľ). Existencia celej rady malých satrapií je sporná, pretože dobová terminológia je nejednotná a dvojznačná.