Spišský Hrušov
Z Wikipédie
Spišský Hrušov je obec na Slovensku v okrese Spišská Nová Ves, v Košickom kraji.
| Erb | Mapa |
|---|---|
 |
 |
| Základné údaje | |
| Kraj: | Košický |
| Okres: | Spišská Nová Ves |
| Región: | Spiš |
| Poloha: | ° ' s. š. ° ' v. d. |
| Nadmorská výška: | 424 m n.m. |
| Rozloha: | 13,1 km² |
| Počet obyvateľov: | 1269 (31.12.2004) |
| Hustota obyvateľstva: | 97 obyvateľ(ov)/km2 |
| Prvá písomná zmienka: | 1253 |
| Nacionále | |
| Štatistická územná jednotka: | 543616 |
| EČV: | SN |
| PSČ: | 053 63 |
| Telefónna predvoľba: | 0 53 |
| Oficiálne adresy | |
| Adresa obecného úradu: | Obecný úrad č. d. 216 053 63 Spišský Hrušov |
| E-mail: | [mailto: ] |
| Telefón: | 449 21 22 |
| Fax: | |
| Politika | |
| Starosta: | Viktor Butvin (* 1946) (nezávislý) |
| Zdroje údajov | |
| Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info | |
Obsah |
[úprava] Polohopis
Obec sa nachádza v južnej časti Hornádskej kotliny na sútoku potokov Lodina a Hrušov.
[úprava] Susedné obce
Buglovce, Bystrany, Domaňovce, Hincovce, Chrasť nad Hornádom, Jamník, Olcnava, Vítkovce
[úprava] Ulice
[úprava] Vodné toky
Lodina, Hrušov
[úprava] Vodné plochy
[úprava] Symboly obce
http://www.crwflags.com/fotw/flags/sk-sn-sh.html
[úprava] História
[úprava] Staré a cudzie názvy obce
- 1250
- 1280
- 1299
- 1307
- 1319
- 1773
- 1786
Nemecký názov:
Maďarský názov:
[úprava] Politika
[úprava] Starostovia obce
1990 - 2006 Viktor Butvin (NEKA)
[úprava] Obecné zastupiteľstvo
1990 - 1994 - 9 poslancov
1994 - 1998 - 9 poslancov (6 HZDS, 3 SDĽ)
1998 - 2002 - 9 poslancov (5 HZDS, 4 KDH)
2002 - 2006 - 7 poslancov (4 KDH, 2 HZDS, 1 NEKA)
[úprava] Obyvateľstvo
Vývoj obyvateľstva od roku 1869:
| Rok sčítania | Počet obyvateľov | Počet domov |
|---|---|---|
| 1869 | - | |
| 1880 | 680 | 105 |
| 1890 | 624 | 102 |
| 1900 | 624 | 96 |
| 1910 | 592 | 93 |
| 1921 | 538 | 98 |
| 1930 | 532 | 97 |
| 1950 | 689 | 123 |
| 1961 | 864 | 156 |
| 1970 | 1 058 | 202 |
| 1980 | 1 108 | 229 |
| 1991 | 1 183 | 259 |
| 2001 | 1 251 | 278 |
Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (2001):
| Počet obyvateľov | % | |
|---|---|---|
| Rímskokatolícka cirkev | 1 227 | 98,1 |
| Gréckokatolícka cirkev | 3 | 0,2 |
| Pravoslávna cirkev | 2 | 0,2 |
| Bez vyznania | 10 | 0,8 |
| Ostatné a nezistené | 9 | 0,7 |
Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2001):
| Počet obyvateľov | % | |
|---|---|---|
| slovenská | 1 240 | 99,1 |
| maďarská | 2 | 0,2 |
| ukrajinská | 2 | 0,2 |
| česká | 2 | 0,2 |
| ostatné a nezistené | 5 | 0,4 |
[úprava] Kultúra a zaujímavosti
[úprava] Pamiatky
Kaštieľ
Pôvodne renesančný z roku 1596, v polovici 18. stor. zbarokizovaný a zač. 19. stor. na priečelí upravovaný v klasicistickom slohu. Dvojpodlažná budova s obdĺžnym pôdorysom a trojtraktovou blokovou dispozíciou. Na priečelí stredný trojosový rizalit, členený na prízemí pilastrami a na poschodí pilierovou loggiou. Ústredný vestibul je zaklenutý valenou klenbou s lunetami. V jednej miestnosti je renesančný vyrezávaný trámový strop, na kartuši mešternice s letopočtom 1596 a iniciálkami. Ťažká, šindľom krytá manzardová strecha.
Katolícky kostol sv. Kataríny Alexandrijskej
Je pôvodne gotický z konca 13. stor., prestavaný v 17. a 18. stor., renovovaný roku 1900. Jednoloďový s rovným uzáverom, pristavanou sakristiou, bočnou kaplnkou a predstavanou vežou. Presbytérium zaklenuté krížovou rebrovou klenbou. Loď mala pôvodne drevený rovný strop a v 17. stor. bola zaklenutá krížovou hrebienkovou klenbou. Po celej jej dĺžke je pristavaná kaplnka sv. Žofie z 18. stor., zaklenutá korýtkovou klenbou, v sakristii je pruská klenba. Interiérová výmaľba je kostola je od Jozefa Hanulu z roku 1896. Hlavný oltár je ranobarokový etážový, z konca 17. stor., v stĺpovej architektúre symetricky rozostavané sochy svätcov, uprostred nový obraz sv. Kataríny Alexandrijskej od J. Hanulu z roku 1900. V bočnej kaplnke oltár sv. Žofie, barokový z prvej polovice 18.stor., stĺpová architektúra so štítovým nadstavcom a novým ústredným obrazom sv. Žofie od J. Hanulu. Voľné obrazy: Sedembolestná P. Mária, baroková z prvej polovice 18. stor., Narodenie, neskoroklasicistický z polovice 19. stor., gotická Madona z konca 15. stor. Barokový kalich z obdobia okolo roku 1740. Pacifikál barokový z 18. stor., neskorogotický zvon z roku 1521 od zvonolejára Andreja. Z pôvodného zariadenia kostola dostalo sa gotické cibórium do Budapešti, jeho kópia je z roku 1916 a je v sakristii.
[úprava] Pomníky
[úprava] Šport
[úprava] Pravidelné podujatia
[úprava] Hospodárstvo a infraštruktúra
[úprava] Doprava
[úprava] Dôležité firmy
[úprava] Verejné ustanovizne
[úprava] Farský úrad
Rímskokatolický - č d. 213
Duchovný správca: Mgr. Pavol Vaňovský (* 1973)
[úprava] Školstvo
Materská škola - č. d. 217
Základná škola - č. d. 264
[úprava] Osobnosti
[úprava] Čestné občianstvo
[úprava] Cena obce
[úprava] Významné osobnosti
02.08.1842 sa v obci narodil Reginald Augustín Garžík, páter, dominikán, slovenský kazateľ. Študoval na gymnáziu v Levoči a v Košiciach. V r. 1862 vstúpil do rehole dominikánov vo Viedni. Za kňaza bol vysvätený 28.7.1867 vo Viedni, 11.6.1876 sa stal priorom dominikánskeho kláštora v Košiciach. Zaslúžil sa o rozvoj náboženského života Slovákov, založil Slovenský cirkevný spevokol tlačou vydal spevník. Postaral sa o reštauráciu dominikánskeho kostola, dal vyhotoviť v ňom kvalitný organ. Pre bratstvo sv. Ruženca zakúpil vlastný dom a založil útulok pre mrzákov. Ako jediný slovák rádu v roku 1900 bol z trestu preložený do Viedne. V roku 1922 sa vrátil už do ČSR.
[úprava] Médiá (foto, audio, dokumenty)
[úprava] Externé odkazy
| Mestá a obce okresu Spišská Nová Ves (3+33) | 31.12.2003 |
|
Arnutovce | Betlanovce | Bystrany | Danišovce | Harichovce | Hincovce | Hnilčík | Hnilec | Hrabušice | Chrasť nad Hornádom | Iliašovce | Jamník | Kaľava | Kolinovce | Krompachy | Letanovce | Lieskovany | Markušovce | Matejovce nad Hornádom | Mlynky | Odorín | Olcnava | Oľšavka | Poráč | Rudňany | Slatvina | Slovinky | Smižany | Spišská Nová Ves | Spišské Tomášovce | Spišské Vlachy | Spišský Hrušov | Teplička | Vítkovce | Vojkovce | Žehra |
|
