Chammu-rabi
Z Wikipédie
Chammu-rabi (tiež Chammurapi) bol kráľ Starobabylonskej ríše, vládol v rokoch 1792 – 1750 (stredná chronológia) / 1729 – 1686 pred Kr. (krátka chronológia), ako šiesty panovník tzv. I. babylonskej (čiže starobabylonskej, čiže Sumu-abumovej) dynastie v Babylone. Jeho otec bol Sín-muballit (vládol 1812-1793 pred Kr. stredná chr.).
Chammu-rabi bol schopný vodca a diplomat. Svoju osobnú moc obhajoval ako výkon príkazov najsilnejšieho babylonského boha Marduka, odpor voči jeho vôli znamenal pre každého tvrdý trest a týmto odstránil všetky mocenské spory mezi kňazmi a panovníkom. Šikovne využívajúc spojenectvá s inými mestkými štátmi a štátmi (Mari, Asýria, Elam, Sýria) dobyl roziahle územia. Roku 1764 pred Kr. dobyl Ešnunnu, o rok neskôr aj Larsu a nakoniec Mari, čím mal pod kontrolou celú Babylóniu a severozápadnú Mezopotámiu. Potom dočasne dobyl aj niektoré časti Asýrie (Aššur, Ninive a pod.). Chammu-rabi sa staral o vybudovanie centralizovaného administratívneho aparátu a do vedenia samosprávy oblastí Starobabylonskej ríše dosadil miestodržiteľov.
Preslávil sa svojim Chammu-rabiho zákonníkom na 2,25 m vysokom dioritovom monolite. Rozvíjala sa aj literatúra a vznikli pre neskorších bádateľov dôležité akkadsko-sumerské „slovníky“.
Chammu-rabiho ríša dlho nevydržala. Už za jeho syna Samsu-iluna (1749 – 1712 pred Kr.) sa začala rozpadať. Samsu-ilun musel potlačiť veľkú vzburu v južnej Babylónii, pričom bol okrem iného roku 1740 pred Kr. zničený Ur a na niekoľko storočí zredukovaný na bezvýznamné mestečko. Ďalej sa v dôsledku hospodárskej krízy začala migrácia obyvateľstva z južnej Babylónie na severné územia. A do tretice sa pobrežia Perzského zálivu, tzv. Prímoria, zmocnila vzbúrenecká tzv. prímorská dynastia. Zvonka zas Samsu-ilun musel už čeliť Kassitom útočiacim zo severovýchodu, ktorí postupne získavali kniežatstvá v severnej Babylónii.
[úprava] Pozri aj
- Chammu-rabiho zákonník
- Babylon
- Mezopotámia
