Eduard Buchner
Z Wikipédie
| Eduard Buchner | |
|---|---|
 |
|
| Narodenie | 20. máj 1860 Mníchov, Nemecko |
| Úmrtie | 13. august 1917 poľný lazaret Focsani, Rumunsko |
| Pozri aj Biografický portál | |
Eduard Buchner (* 20. máj 1860, Mníchov – † 13. august 1917, poľný lazaret Focsani, Rumunsko) bol nemecký biochemik. V roku 1907 dostal Nobelovu cenu za chémiu za teóriu a pozorovanie nebunkového kvasenia (kvasenie spôsobené enzýmom cymáza).
[úprava] Život a práca
Narodil sa v Mníchove, ako syn fyzika a profesora Extraordinary of Forensic Medicíny. V roku 1884 začal študovať chémiu s Adolf von Baeyerom a botaniku s profesorom C. von Naegelim na botanickom inštitúte v Mníchove. Počas spolupráce s Otto Fischerom v Erlagene, bol ocenený doktorátom s Mníchovskej Univerzity v roku 1888. Bol profesor v Kieli, Tübingene, Berlíne, Vratislave a Würzburgu. Venoval sa heterocyklickým organickým zlúčeninám a kvaseniu.
V roku 1900 sa oženil s priateľkov Lotte Stahl.
Počas 1. svetovej vojny, Buchner slúžil ako major v prvej línii v poľnej nemocnici v Focşani, Rumunsko. Bol zranený 3. augusta 1917 a na toto zranenie zomrel o 10 dní.
