Kirgizsko
Z Wikipédie
|
|||||
| Národné motto: - |
|||||
 |
|||||
| Oficiálny názov - Dlhý |
Kyrgyzskaja Respublika - Кыргызская Республика Kyrgyz Respublikasy - Кыргыз Республикаcы |
||||
| - Krátky | Kyrgyzja - Кыргызя | ||||
| Úradné jazyky | kirgizština, ruština (má status tzv. štátného jazyka), uzbečtina (nie úradný jazyk, len jazyk uzbeckej minority) | ||||
| Hlavné mesto | Biškek | ||||
| Najväčšie mesto | Biškek | ||||
| Hlava štátu | Kurmanbeg Bakijev | ||||
| Predseda vlády | Felix Kulov | ||||
| Rozloha - Celková |
|||||
| Susedia | Čína, Kazachstan, Tadžikistan, Uzbekistan | ||||
| Počet obyvateľov - Sčítanie 2006 |
111. miesto |
||||
| Hustota obyvateľov - Sčítanie 2005 |
-. miesto |
||||
| HDP p.c. v USD (PKS) - Stav 2005 |
135. miesto |
||||
| Vznik | |||||
| Forma štátu | pluralitná republika | ||||
| Mena | som (100 teenov) | ||||
| Gramotnosť | 98,7 % | ||||
| Časová zóna |
UTC +5 |
||||
| Štátna hymna | Kirgizská hymna | ||||
| Medzin. kód (ISO 3166-1) | - | ||||
| Kód motorových vozidiel (OSN) | KGS | ||||
| Internetová doména | .kg | ||||
| Smerové telefónne číslo | 996 | ||||
Kirgizsko, dlhý tvar Kirgizská republika, je štát v strednej Ázii, hraničiaci s Čínou, Kazachstanom, Tadžikistanom a Uzbekistanom. Je bývalou republikou ZSSR, v súčastnosti je členom SNŠ.
[úprava] Prírodné podmienky
Kirgizsko je krajinou vysokých pohorí a rozsiahlych dolín. Vypĺňa ho horská sústava Ťan-šanu a Alaja. Územie sa rozkladá v rozmedzí 500 až 7 000 metrov nad morom. Doliny riek Ču, Talas a obvod Ferganskej kotliny ležia vo výške 500 - 1 000 metrov, polovica územia sa rozkladá vo výškach 1000 až 3000 metrov nad morom. Medzi množstvom horských chrbtov (Kungej-Alatau, Kirgizský a Talaský Alatau, Terskej-Alatau, Kadakokty, Alaj a iné) sa nachádza veľa horských dolín, depresií a kotlín, ktoré sa postupne rozširujú na západ. Vo výškach okolo 3000 metrov ležia zarovnané zvlnené plošiny – syrty. Podnebie je výrazné diferencované a závislé od nadmorskej výšky. Pôdy sú takisto veľmi diferencované, v najnižšie položených oblastiach sa nachádzajú sivé pôdy, nachádza sa tam polopúšťové až stepné rastlinstvo. Pohoria majú horské gaštanové, často zasolené pôdy. Kirgizsko má neveľké ložiská nerastných surovín (antimón, ortuť a iné kovy) na obvode Ferganskej kotliny.
[úprava] Dejiny
Najnižšie položené doliny a kotlina jazera Issyk-Kuľ boli osídlené od staroveku. Pôvodné obyvateľstvo sa živilo obrábaním pôdy, v dolinách prevažoval chov dobytka, oviec a koní. Kirgizsko obývali rozmanité skýtske kmene, neskôr kmene iránskeho pôvodu. V hospodárskom a kultúrnom živote zohrali veľkú úlohu obyvatelia Sogdiany šírením islamu a tradícií zavlažovacieho poľnohospodárstva. V 6. storočí po Kristovi sa kmene v oblasti spojili a vytvorili Západoturecký kaganát. Vznikli prvé mestá (Oš, Uzgeň). Nájazdy Mongolov v 12. a 13. storočí zapríčinili sťahovanie Kirgizov z Minusinskej kotliny do oblasti Ťan-šanu a ich splynutie s pôvodným obyvateľstvom. V 19. storočí sa Kirgizsko dostalo pod nadvládu Kokandského chanátu. V 70. a 80. rokoch 19. storočia sa sem presídlili Dungani (dolina rieky Ču) a Ujguri (Aravanská dolina). Roku 1855 sa Kirgizi z kotliny jazera Issyk-Kuľ, neskôr aj z doliny rieky Ču a napokon aj južní Kirgizi v úsilí uniknúť útlaku Kokandského chanátu pripojili k cárskemu Rusku. Do oblasti Čujskej doliny a jazera Issyk-Kuľ prišli prví presídlenci z Ruska a Ukrajiny už v 19. storočí. Vtedy sa začalo rozvíjať poľnohospodárstvo, a to najmä pestovanie bavlníka a maku na lekárske účely. Ruskí prieskumníci preskúmali pohorie Ťan-šan a kirgizské obyvateľstvo v tomto období pod vplyvom Rusov prešlo na usadlý spôsob života. Vznikli nové trhové a administratívne strediská. Skončili vojny medzi kmeňmi a rodmi. Pripojenie k cárskemu Rusku postupne ovplyvnilo kultúru a všeobecne celý život v Kirgizsku. Po revolúcii sa stala súčasťou ZSSR. Od 5. decembra 1936 samostatnou sovietskou republikou v rámci ZSSR. V auguste roku 1991 vyhlásilo Kirgizsko samostatnosť. Od roku 1991 bol prezidentom krajiny Askar Akajev až do začiatku masových protestov na jar roku 2005. V júli toho istého roku vyhral prezidentské voľby veľkým rozdielom hlasov Kurmanbeg Bakijev. Jeho zložitou úlohou v nasledujúcom období bude zvládnuť proces privatizácie, upevniť demokraciu, politickú slobodu, vyriešiť národnostnú otázku ako aj vzťahy zo susednými krajinami.
[úprava] Hospodárstvo
Kirgizsko je prevažne poľnohospodárska hornatá menej rozvinutá krajina. Hospodárstvo bolo negatívne postihnuté rozpadom ZSSR. Vlády však dokázali nastoliť niektoré dôležité reformy, čo malo za následok spomalenie úpadku a pomalé zvyšovanie exportu. Krajina sa v súčasnosti snaží stabilizovať ekonomiku, znížiť deficit rozpočtu na 3% HDP, znížiť mieru chudoby a nezamestnanosti (momentálne 18%).
 |
Tento geografický článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. |
| Krajiny v Strednej Ázii |
|---|
|
Čínska ľudová republika | Kazachstan | Kirgizsko | Rusko | Mongolsko | Tadžikistan | Turkménsko | Uzbekistan |
| SNŠ |  |
| Arménsko | Azerbajdžan | Bielorusko | Gruzínsko | Kazachstan | Kirgizsko | Moldavsko | Rusko | Tadžikistan | Turkménsko | Ukrajina | Uzbekistan | |
