Patriarcha
Z Wikipédie
Patriarcha, po grécky πατριάρχης (patriarchés), je predstaviteľ patriarchátu (grécky πατριαρχία).
Patriarcha bol na základe pôvodnej definície (patriarcha je mužský člen rodiny či klanu, ktorý má najvyššiu autoritu) v židovstve, kresťanstve a islame jeden z biblických praotcov (Abrahám, Izák, Jákob). Neskôr sa začal v kresťanstve pojem patriarchát používať pre partikulárne cirkvi založené apoštolom: Rím, Antiochia, Alexandria, Konštantinopol a Jeruzalem.
Postupom času bol tento titul udeľovaný aj iným biskupstvám. V cirkvach zjednotených s Rímom je to titul súčasného hlavného predstaviteľa tejto cirkvi (napr. Arménska katolícka cirkev). Platí to aj pre niektoré nekatolícke cirkvi, napr. najvyšší predstaviteľ Cirkvi československej husitskej je patriarcha.
Obsah |
[úprava] Historické patriarcháty
Od 2. storočia si v cirkvách začali získavať zvláštnu autoritu (auctoritas) isté cirkevné obce, ktoré odvodzovali svoj pôvod od apoštolov (apoštolská postupnosť), od ktorých odvozovali tiež svoju dôstojnosť (dignitas). Biskupi týchto cirkevných obcí boli považovaní vkladaním rúk za priamych následníkov apoštolov.
1. nicejský koncil roku 325 stanovil, že tieto tri biskupské sídla -- Alexandria, Rím a Antiochia majú zvláštnu právnu i učiteľskú pravomoc nad ostatnými cirkvami (Alexandria nad Egyptom, Rím nad Západom a Antiochia nad Sýriou). Prvý konštantínopolský koncil priradil túto pozíciu aj Konštantínopolu a zaradil ho v dôstojnosti hneď za Rím. Od čias Justiniána I. sa tieto obce začali nazývať patriarcháty. Ich poradie bolo koncilami pevne určené:
Prostredníctvom cirkevného spoločenstva (communio) si navzájom tieto biskupstvá udeľovali jurisdikciu nad všetkými miestnymi cirkevnými obcami. Boli považované za garantov jednoty cirkvi. K riešeniu vzájomných konfliktov slúžili ekumenické koncily. Táto spoločná autorita patriarchátov zanikla veľkou schizmou medzi západnou a východnou cirkvou roku 1054.
[úprava] Rímskokatolické patriarcháty
V rímskokatolíckej cirkvi existujú dodnes biskupstvá, ktoré sú označované ako patriarcháty, ktoré však právne nemajú zvláštnu učiteľskú alebo právnu autoritu:
- Patriarchát Západu – Rím: totožný s pápežom, je jediným katolíckym patriarchátom, ktorý má autoritu zo staroveku,
- Latinský patriarchát v Jeruzaleme od roku 1099,
- Patriarcha východnej Indie – arcibiskup v Goa od roku 1886,
- Arcibiskup v Benátkach – presunuté roku 1451 z Grado,
- Arcibiskup v Lisabone – od roku 1716,
- Patriarcha západnej Indie – najvyšší kaplán španielského panovníka v rokoch 1524–1963 (úrad patril od roku 1540 do roku 1920 arcibiskupovi v Tolede),
- Arcibiskup v Aquileji – zrušený 1751,
- Latinský patriarcha Antiochie – zrušený 1964,
- Latinský patriarcha Konštantinopola – zrušený 1964,
- Latinský patriarcha Alexandrie – zrušený 1964.
[úprava] Pravoslávne patriarcháty
Pravoslávna cirkev uznáva štyri z piatich starovekých patriarchátov (okrem Ríma).
Neskôr boli založené:
- Patriarchát moskovský a celého Ruska (od roku 1589 piaty v poradí autority)
- Patriarchát gruzínsky od 11. storočia
- Patriarchát srbský v Belehrade od 14. storočia
- Patriarchát bulharský od roku 918 v Sofii
- Patriarchát rumunský v Bukurešti
- Patriarchát ukrajinský v Kyjeve
Hlavou všetkých autokefálnych cirkví je patriarchát konštantinopolský na čele s ekumenickým patriarchom, označovaným titulom prvý medzi rovnými. Od. roku 1991 zastáva tento úrad Bartholomeos I.
[úprava] Etymológia
Patriarcha je spojenie slova πατήρ (patér) otec a αρχή (arché) začiatok, vláda.