Weberov-Fechnerov zákon
Z Wikipédie
Weberov–Fechnerov zákon zákon hovorí, že intenzita zmyslového vnemu je logaritimicky závislá od intenzity fyzikálneho podnetu. Matematicky možno Weberov zákon vyjadriť rovnicou
, kde
- I je intenzita základného podnetu
- dI je prírastok intenzity zodpovedajúci najmenšiemu pozorovateľnému rozdielu (angl. JND – just noticeable difference).
Ide teda o pomer medzi intenzitou základného podnetu I a jeho prírastkom dI, ktorý je konštantný (k)
Zákon ako prvý formuloval nemecký fyziológ Ernst Heinrich Weber. Matematik Gustav Theodor Fechner (1801–1887) odvodil Weberov zákon pomocou integrálu za predpokladu, že k je konštantné a nezávislé od l:
Fechnerov zákon
Weberov–Fechnerov zákon
Rozdielový prah pre každý zmyslový orgán je relatívne konštantou veličinou, udáva aký pomer má byť medzi prírastkom a počiatočnou veľkosťou podnetu, aby vznikla pociťovaná, práve badateľná zmena podnetu
Ku 100 g závažiu pridáme 1 g – nepociťujeme zmenu vo veľkosti podnetu
- pri 3,4 g – už áno (k = 3,4/100)
- pri 200 g – zmenu vnímame pri cca 6,8 g závaží
- pri 300 g – 10,2 g atď.
