Dejiny USA
Z Wikipédie
Tento článok podáva Dejiny USA.
Obsah |
[úprava] Pred príchodom Kolumba
Na základe antropológie a porovnávania génov vedci vo všeobecnosti súhlasia s tým, že pôvodní obyvatelia Ameriky (Indiáni) pochádzajú zo Sibíri a prišli cez Beringov prieliv, približne pred 11 000 až 17 000 rokmi. Antropológovia ich často radia aj medzi mongolské národy.
Presný čas a spôsob sú však dodnes predmetom kontroverzie. Prednedávnom existoval konsenzus, že migranti prišli pred 12 000 rokmi cez Beringov most, ktorý existoval počas poslednej doby ľadovej (pred 11 000 až 26 000 rokmi). Neskôr sa ale objavili dôkazy o prítomnosti človeka na území dnešnej Brazílie už pred 12 000 rokmi.
[úprava] Osídlovanie
Pôvodní Američania, prví obyvatelia územia USA, tvoria dnes menej ako 1 % celkovej populácie. Odkedy sem prišli prví Európania (1492 Krištof Kolumbus) museli dlho bojovať o prežitie. Za prvých päťdesiat rokov dobývania bolo zabitých a na rozličné choroby umrelo približne 10 až 15 miliónov pôvodných obyvateľov. Napriek týmto podmienkam si dodnes udržali mnohé tradície a jazyk. Intenzívne osídľovanie Severnej Ameriky Európanmi začalo v 17. storočí. Prúdy kolonistov hľadali náboženskú slobodu a možnosť lepšej obživy v Novom svete. Vhodné prírodné podmienky a dostatok nerastných surovín tvorilo predpoklady rozvoja britskej kolónie Nové Anglicko. Neskôr, keď Indiánov ubudlo, Európania privážali do Ameriky černochov z Afriky. Takmer vo všetkých oblastiach boli európsky prisťahovalci v menšine a postupným premiešavaním sa s pôvodným obyvateľstvom a černochmi vzniklo súčasné pestré zloženie obyvateľstva.
[úprava] Boj za nezávislosť
Hlavný článok: Americká vojna za nezávislosť
Zásahy materskej krajiny do pomerov v kolóniách vyvolali protibritskú opozíciu, ktorá vyvrcholila roku 1775 vypuknutím otvorenej vojny medzi kolóniami a Veľkou Britániou. Roku 1776 vydal druhý Kontinentálny kongres Deklaráciu nezávislosti, ktorá vyhlasovala vznik Spojených štátov amerických. Podľa Konfederačných článkov z roku 1781 si každý zo štátov únie zachoval samostatnú vnútornú a ekonomickú politiku. Vojna za nezávislosť skončila roku 1783 britským uznaním nového štátu. Roku 1787 bol konfederatívny charakter USA nahradený systémom federatívnym.
V tom čase tvorilo USA iba 13 štátov na východe a severovýchode krajiny medzi pobrežím Atlantického oceánu a Apalačskými vrchmi (13 červených pruhov na zástave). USA sa postupne rozširovali najmä smerom na západ. Dialo sa to postupným osídľovaním, vojenskými operáciami (Mexiko) aj kupovaním územia, napr. loussianské územie od Francúzska, Floridu od Španielska, Aljašku od Ruska.
[úprava] Občianska vojna
Hlavný článok: Americká občianska vojna.
Rozpory medzi otrokárskym Juhom a slobodným Severom viedli v rokoch 1860 - 1861 k secesii (odtrhnutie) 11 južných štátov (Južná Karolína, Mississippi, Florida, Alabama, Georgia, Louisiana, Texas, Virginia, Arkansas, Severná Karolína, Tennessee), ktoré vyhlásili Konfederované štáty americké, a následne k občianskej vojne. Vojna medzi Juhom (Konfederáciou) a Severom (Úniou) trvala do roku 1865 a skončila víťazstvom Severu. Mohutný hospodársky rozvoj po skončení vojny bol sprevádzaný ďalšou expanziou na západ.
