Pterosauria
Z Wikipédie
| Pterosauia | ||||||||||||||||||||||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
 Pteranodon |
||||||||||||||||||||||||||||||||
|
||||||||||||||||||||||||||||||||
| Vedecký názov | ||||||||||||||||||||||||||||||||
| Pterosauria Kaup, 1834 |
||||||||||||||||||||||||||||||||
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku |
Pterosauria je skupina vymretých lietavých plazov, ktoré sa vyskytovali počas druhohôr (konkrétne od vrchného triasu do konca kriedy, teda pred 230 až 65 miliónmi rokov). Zástupcovia tejto skupiny, pterosaury (niekedy nazývané „vtákojaštery“, hoci s vtákmi neboli bližšie príbuzné) predstavovali prvé aktívne lietajúce stavovce a boli až do spodnej kriedy dominantné lietajúce živočíchy. Začiatkom kriedy ich začali postupne vytláčať vtáky.
Obsah |
[úprava] Znaky
Pterosaury mali podlhovasté hlavy s relatívne veľkým mozgom, útle trupy, duté kosti pre zmenšenie hmotnosti, dlhé predné končatiny a krátke zadné končatiny. Na mimoriadne predĺžený štvrtý prst predných končatín sa im upínala kožená blana tiahnúca sa od stehna zadnej končatiny. Táto kožená blana tvorila krídlo a bola vystužená svalmi a spevňujúcimi vláknami. Krídlo pterosaurov bolo viac zraniteľné než krídlo vtákov. Po pretrhnutí blany sa len zriedka zahojilo, pričom jej poškodenie znamenalo stratu schopnosti letu, následne schopnosti lovu, a tak smrť pre jej majiteľa.
Viaceré dobre zachované skameneliny nasvedčujú existenciu srsti podobnej telesnej pokrývky tela pterosaurov, ktorá slúžila na udržanie stálej telesnej teploty. Niektoré štúdie však tvrdia., že v skutočnosti išlo len o časti koženej blany a nie o „srsť“. Ak išlo naozaj o štruktúry podobné srsti, mohli byť homologické s podobnými štruktúrami dinosaurov (u ktorých „srsť“ vlastne predstavovala primitívne perie).
Na niektorých dobre zachovaných skamenelinách sa zachovali aj dlhé mäkké tkanivá, tvoriace akýsi hrebeň, tiahnúci sa na hlave, nezriedka aj chrbte pterosaurov. Takýto hrebeň býval u vyspelých druhov vystužený kosteným hrebeňom (ktorý predstavoval dlhú dobu jedinú známu formu hrebeňov u pterosaurov).
[úprava] Vznik
Vo všeobecnosti sa uvádza, že Pterosauria je sesterská skupina dinosaurom (Dinosauria), pričom spolu s krokodílmi a vymretými „tekodontami“ vytvárajú skupinu Archosauria. Podľa tejto schémy pochádzajú pterosaury zo zvierat podobných malým, agilným „protodinosaurom“. Niektorí odborníci však zastávajú názor, že vtákojaštery vznikli z primitívnejších plazov zo skupiny Prolacertiformes (ktorá patrí spolu s Archosauria do Archosauromorpha), ktoré si vytvorili aj rôzne stromové formy (napr. Longisquama), prípadne druhy s koženými blanami na končatinách (Sharovipteryx).
Podľa prvej teórie by zjednodušený kladogram príbuzenstiev vtákojašterov vyzeral takto:
- Reptilia
- Diapsida
- Archosauromorpha
- Prolacertiformes
- Archosauria
- Crocodilia (a príbuzní)
- Ornithodira
- Dinosauria
- Pterosauria
- Archosauromorpha
- Diapsida
Podľa druhej teórie by vyzeral takto.
- Reptilia
- Diapsida
- Archosauromorpha
- Prolacertiformes
- Pterosauria
- Archosauria
- Prolacertiformes
- Archosauromorpha
- Diapsida
[úprava] Systematika
Tradične sa skupina Pterosauria delí na dve hlavné skupiny, primitívne dlhochvosté pterosaury (Rhamphorhynchoidea), hojné v triase až jure a vyspelé krátkochvosté (Pterodactyloidea), vyskytujúce sa od konca jury. Obe skupiny sa však ukázali byť neprirodzené. Dnešná klasifikácia pterosaurov vyzerá nasledovne (v zátvorkách je uvedené, či ide o dlhochvosté, alebo krátkochvosté druhy):
- Pterosauria
- Dimorphodontidae (dlhý chvost)
- Campylognathoidea (dlhý chvost)
- Rhamhorhynchoidea (dlhý chvost)
- Pterodactyloidea (krátky chvost)
- Ornithocheiroidea (krátky chvost)
- Ctenochasmatoidea (krátky chvost)
- Dsungaripteroidea (krátky chvost)
- Azhdarchoidea (krátky chvost)
- Ctenochasmatoidea (krátky chvost)
- Ornithocheiroidea (krátky chvost)
[úprava] Vývoj
Od triasu po juru boli veľmi úspešné dlhochvosté pterosaury loviace hmyz a ryby. Šlo o malé aktívne zvieratá s dlhým chvostom, ktorý im slúžil ako kormidlo. Na konci dlhého chvosta sa často nachádzal listu podobný útvar, zlepšujúci kormidlovacie vlastnosti chvosta. Typickým rodom tejto skupiny bol spodnojurský Dimorphodon s rozpätím krídel 1,5 m.
Koncom jury sa objavili krátkochvosté pterosaury, ktoré priebežne nahradili ich menších dlhochvostých príbuzných. Sprvu to boli tiež len menšie zvieratá, no ako sa zjavili vtáky, pterosaury začali narastať do veľkých rozmerov. Rozpätie krídel 5 a viac metrov prestalo byť zriedkavosťou. Zväčšovanie veľkosti spôsobil pravdepodobne konkurenčný tlak vtákov, s ktorými pterosaury nedokázali držať krok. Po vymretí malých foriem prežívali aspoň veľké.
Veľké krátkochvosté pterosaury neboli aktívnymi letcami, vo vzduchu len plachtili a vznášali sa vďaka stúpajúcim prúdom teplého vzduchu. Zvyčajne obývali pobrežia dokázali preletieť obrovské vzdialenosti, pričom niektoré formy preleteli počas roka trasu rovnajúcu sa rovníkovému priemeru Zeme. Počas letu aj lovili, pričom ich hlavnou potravou boli ryby. Pomerne malou formou týchto tvorov bol Pterodaustro (rozpätie krídel 1,2 m.), význačný tisíckou štetinatých zubov v mierne dohora ohnutých čeľustiach. Svoju potravu si zrejme vďaka nim filtroval z vody.
Mnohé rody veľkých pterosaurov mali na hlavách rôzne kostené hrebene. Tieto útvary mali samce väčšie ako samice a počas obdobia párenia sa im mohli pestro sfarbiť. Mäkké tkanivá, tovriace súčasť týchto hrebeňov, spôsobili, že dosiahli veľmi veľkých rozmerov. Spodnokriedový Tapejara (5 m. rozpätie krídel) mal napríklad krátku lebku, no veľmi vysoký kostený hrebeň. Quetzalcoatlus (Severná Amerika) spred 70 až 65 miliónmi rokov mal rozpätie krídel až 11 m., no len malý kostený hrebeň. Po jeho boku žijúci Pteranodon s rozpätím 7 až 10 m. mal hrebeň veľmi dlhý a výrazný. Kým oba spomenuté rody mali hrebene v zadnej časti lebky, po celom svete rozšírený spodnokriedový Ornithocheirus (rozpätie do 12 m.) ho mal v prednej časti čeľustí vo forme polkruhového rohu. V rovnakom čase žijúci Dsungaripterus (nájdený v Ázii) mal rozpätie krídel „len“ tri metre, zato však disponoval unikátnym hrebeňom.
[úprava] Veľkosť
Mnohé pterosaury neskorej vrchnej kriedy dosahovali značných rozmerov, s rozpätím krídel dosahujúcim až 11 prípadne 12 metrov (Quetzalcoatlus zo Severnej Ameriky, prípadne o niečo väčší, no slabo známy Hatzegopteryx z Rumunska). Niektoré skromné spodnokriedové pozostatky nájdené v Mexiku však naznačujú existenciu pterosaurov s rozpätím až okolo 18 metrov.
[úprava] Vymretie
Pterosaury po dlhodobom znižovaní rôznorodosti a počtu druhov vymreli na konci kriedy, pred 65 miliónmi rokov, spolu s dinosaurami a inými skupinami stavovcov. Vymieranie spôsobila pravdepodobne súčinnosť viacerých negatívnych faktorov: dopad veľkého meteoritu do priestoru Golfského zálivu, globálne zmeny podnebia, silná sopečná činnosť a iné.
[úprava] Externé odkazy
- Pterosaurinfo – informatívna stránka o pterosauroch s početnými ilustráciami, ktoré zobrazujú aj mäkké časti hrebeňov týchto živočíchov (po anglicky).
- Pterosaurs from another angle - populárne ladený článok o pôvode pterosaurov s detailnými ilustráciami (vo formáte pdf, po anglicky).
- Pterosauria Translation and Pronunciation Guide - kvalitná stránka s opisom mnohých pterosaurov z dinosauria.com (anglicky).
