Isten, áldd meg a magyart

Z Wikipédie

Isten, áldd meg a magyart (Bože, požehnaj Maďara) alebo A magyar nép zivataros századaiból (Z búrlivých storočí maďarského ľudu) je pieseň, ktorej prvá sloha tvorí štátnu hymnu Maďarska (pod názvom Himnusz - doslova: Hymnus/Hymna ) .

[úprava] Dejiny

Text hymny napísal v roku 1823 maďarský básnik Ferenc Kölcsey. Bola to báseň v ôsmich slohách z dejín Maďarska – pripomínala hrdinstvo kniežaťa Árpáda, víťazstvo kráľa Mateja Korvína nad Rakúskom, tatárske a turecké nájazdy.

Hudbu zložil v roku 1844 tvorca maďarskej národnej opery Ferenc Erkel.

Keď vzniklo Rakúsko-Uhorsko, Himnusz (Isten áldd meg a magyart) sa stal oficiálnou hymnou Uhorska. Je zaujímavým svedectvom maďarizačnej politiky v Uhorsku. Kým v rakúskej časti monarchie vytvorili pre hymnu Gott erhalte Franz den Kaiser oficiálne jazykové mutácie pre jednotlivé národnosti, v Uhorsku museli hymnu všetci bez výnimky spievať po maďarsky.

Pretože sa hymna obracia k Bohu, hrala sa podľa rozhodnutia komunistickej vlády od roku 1949 len v inštrumentálnej verzii. Po povstaní v roku 1956 text hymny vrátili. Ako štátna hymna sa spieva prvá sloha.

[úprava] Pôvodný text

A magyar nép zivataros századaiból

Isten, áldd meg a magyart
Jó kedvvel, bőséggel,
Nyújts feléje védő kart,
Ha küzd ellenséggel;
Bal sors akit régen tép,
Hozz rá víg esztendőt,
Megbűnhődte már e nép
A múltat s jövendőt!

Őseinket felhozád
Kárpát szent bércére,
Általad nyert szép hazát
Bendegúznak vére.
S merre zúgnak habjai
Tiszának, Dunának,
Árpád hős magzatjai
Felvirágozának.

Értünk Kunság mezein
Ért kalászt lengettél,
Tokaj szőlővesszein
Nektárt csepegtettél.
Zászlónk gyakran plántálád
Vad török sáncára,
S nyögte Mátyás bús hadát
Bécsnek büszke vára.

Hajh, de bűneink miatt
Gyúlt harag kebledben,
S elsújtád villámidat
Dörgő fellegedben,
Most rabló mongol nyilát
Zúgattad felettünk,
Majd töröktől rabigát
Vállainkra vettünk.

Hányszor zengett ajkain
Ozman vad népének
Vert hadunk csonthalmain
Győzedelmi ének!
Hányszor támadt tenfiad
Szép hazám, kebledre,
S lettél magzatod miatt
Magzatod hamvvedre!

Bújt az üldözött, s felé
Kard nyúlt barlangjában,
Szerte nézett s nem lelé
Honját e hazában,
Bércre hág és völgybe száll,
Bú s kétség mellette,
Vérözön lábainál,
S lángtenger fölette.

Vár állott, most kőhalom,
Kedv s öröm röpkedtek,
Halálhörgés, siralom
Zajlik már helyettek.
S ah, szabadság nem virul
A holtnak véréből,
Kínzó rabság könnye hull
Árvák hő szeméből!

Szánd meg Isten a magyart
Kit vészek hányának,
Nyújts feléje védő kart
Tengerén kínjának.
Bal sors akit régen tép,
Hozz rá víg esztendőt,
Megbűnhődte már e nép
A múltat s jövendőt!

[úprava] Doslovný preklad

Z búrlivých storočí maďarského ľudu

Bože, požehnaj Maďara
dobrou náladou a nadbytkom,
Otvor k nemu svoju ochrannú ruku,
Keď bojuje s nepriateľmi;
Jemu, ktorého zlý osud dlho trhal,
Prines mu veselý rok (roky),
Tento ľud si už odpykal
Minulosť aj budúcnosť!

Našich predkov priviedol si
Hore na sväté vrchy Karpát.
Skrz teba bola získaná krásna domovina
Pre krv (=potomkov) Bendegúzovu.
A (všade) kade zurčia peny
Tisy, Dunaja,
Potomkovia hrdinu Árpáda
Rozkvitnú.

Kvôli nám na pláni Kumánska
Si nechal klasy trepotať (sa vo vetre),
Na hroznových poliach Tokaja
Nektár si nechal kvapkať.
Našu zástavu si často zapichol
Na poli divokého Turka,
A pod Matejovou tmavou armádou
Zavzdychala viedenská pyšná pevnosť.

Beda, ale pre naše hriechy
Zozbieral sa hnev v tvojej hrudi,
A udrel si svojim bleskom
V tvojich hrmiacich mrakoch,
Teraz šíp plieniaceho Mongola
Si nechal svišťať na nás,
Potom sme turecké jarmo
Na svoje plecia vzali (=zakúsili).

Koľkokrát zaznel z úst
Osmanských divokých ľudov
Nad telami našej porazenej armády
Víťazný spev!
Koľkokrát zaútočil tvoj vlastný syn
Na moju krásnu domovinu, na tvojej hrudi,
A stal si sa kvôli plodu tvojho tela (=tvojim synom)
Pohrebnou urnou plodu tela svojho!

Skryl sa utečenec, a smerom k nemu
Meč sa natiahol do jeho jaskyne,
Pozeral sa dookola a nemohol nájsť
Svoj domov vo svojej domovine,
Šplhá sa na horu a zostupuje do doliny,
Smútok a pochybnosť (beznádej) vedľa neho,
Prúd krvi pod jeho nohami,
A oceán plameňov nad ním.

Hrad stál, teraz halda kameňov,
dobrá nálada a radosť sa zatrepotali,
Chrčanie smrti, bedákanie
Znie už namiesto neho.
A aaa, sloboda nekvitne
Z krvi mŕtvych,
Slza mučivého otroctva padá
Zo studených očí sirôt!

Zľutuj sa, Bože, nad Maďarom
Ktorého zmietajú vlny hnevu,
Otvor k nemu svoju ochrannú ruku
Na mori jeho utrpenia.
Prines mu veselý rok (roky),
Tento ľud si už odpykal
minulosť aj budúcnosť!